Vrcholiace 60. roky charakterizuje mimoriadne napätá situácia spojená s kubánskou krízou a naplno rozohrané hry tajných služieb. V období hlbokej studenej vojny hrali rolu aj najmenšie detaily a azda najcennejšou komoditou boli informácie. Práve kvôli nim sa Američania pustili do mimoriadne náročnej a prísne utajovanej misie.

Medzi najnebezpečnejšie zbrane minulého storočia sa rozhodne radili aj ponorky, ktoré vybavené balistickými raketami brázdili svetové oceány. Ich konštruovanie a samotné fungovanie, pochopiteľne, patrilo pod prísnu úroveň utajenia a jedna či druhá strana by bola ochotná za prípadné informácie zaplatiť skutočne mastnú sumu.

Ako uvádza oficiálna vládna stránka CIA, celý príbeh sa začal písať v kritickom roku 1968. Z námornej základne v Petropavlovsku na ruskom polostrove Kamčatka vtedy vyplávala sovietska ponorka K-129, ktorá niesla aj tri nukleárne balistické rakety. Plavidlo bolo vo vypätom období pripravené v prípade vojny na útok, no zrazu sa severozápadne od ostrova Havaj stratilo. Samozrejme, žiadne oficiálne správy neprišli, no Američania si všimli neobvyklú aktivitu sovietskych plavidiel v oblasti.

Podľa portálu History Learning, vtedy sa dovtípili, že abnormálne zvýšené množstvo lodí nepriateľa je vlastne akousi záchrannou misiou. Kompetentní si domysleli, že zrejme ide o stratenú ponorku, čo im zakrátko potvrdili správy z oblastných sonarových systémov. Tie začiatkom apríla 1968 zachytili padajúci trup ponorky. Dodnes nie je jasné, čo sa vtedy s ponorkou v Tichom oceáne udialo. Najpravdepodobnejšie sú dve teórie – chyba sovietskej posádky, alebo stret s inou ponorkou.

Sovieti to vzdali, Američania zacítili príležitosť

Sovietsky zväz usilovne hľadal svoju stratenú ponorku viac ako 2 mesiace, no oblasť napokon so sklonenou hlavou opustil. Ako píše Naval Historia, pre Sovietov to bol ťažký úder, avšak pre obrovskú plochu a nedostatok potrebného vybavenia museli misiu ukončiť. Takmer okamžite sa príležitosti chopil ich konkurent a začal s hľadaním. To malo šťastný koniec a Američanom sa podarilo plavidlo K-129 lokalizovať.

Pocity eufórie však okamžite vystriedalo množstvo otázok. Ponorku totiž našli približne 2 500 kilometrov severozápadne od Havaja v hĺbke asi 5 kilometrov. Spravodajské služby si boli vedomé toho, že vytiahnuť čokoľvek z takej hĺbky je prakticky nemožná úloha, no na druhej strane na dne oceána potenciálne ležali extrémne cenné informácie, ktoré by im pomohli možno aj nakloniť celú studenú vojnu na ich stranu.

Nesmierna hodnota sovietskej ponorky napokon dotlačila CIA k tomu, aby vytvorili najodvážnejší, a zrejme aj najviac utajovaný projekt celej tejto historickej etapy. Ten dostal názov Azorian.