Dan Price, spoluzakladateľ spoločnosti Gravity Payments sa však rozhodol, že k svojim zamestnancom bude pristupovať inak. Vzdal sa väčšiny svojho platu, navýšil mzdu svojim zamestnancom a sledoval, čo sa bude diať. Ako to dopadlo?
Jeho zamestnanci museli mať dve práce naraz
Spoločnosť Gravity Payments zamestnáva 200 ľudí. Poskytuje finančné služby a už v roku 2015 zaujala médiá nezvyčajným počinom. Dan Price, jej spoluzakladateľ, sa totiž rozhodol, že svojim zamestnancom zvýši mzdu na 70 000 dolárov ročne (59 133 eur), čo je 5 833 dolárov na mesiac (takmer 5 000 eur). Dan v tom čase zarobil ročne 1,1 milióna dolárov, rozhodol sa však, že svoj vlastný plat zníži o 90 %, aby mohol dopriať svojim zamestnancom, píše portál Bored Panda.
Mnohým ľuďom sa to nepáčilo, na sociálnych sieťach sa spustila obrovská lavína kritiky a neprajných komentárov. Na druhej strane, ako informuje Inc., niektorí zamestnávatelia nasledovali jeho príklad a ubrali si z vlastného platu, aby mohli pridať zamestnancom. Odvtedy uplynulo už 6 rokov, Dan je šťastný, stal sa z neho lepší šéf a spokojní sú aj jeho zamestnanci. A čo je najdôležitejšie, Price rozprúdil búrlivú diskusiu o tom, ako by sa mali majitelia firiem správať k svojim zamestnancom a aké platy by mali ľudia dostávať.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Ako vlastne myšlienka vznikla? Ako Price píše na svojom Twitteri, pred 7 rokmi našiel na stole zamestnankyne menom Rosita príručku, ktorá ju mala naučiť, ako sa stať manažérom v McDonalde. Ukázalo sa, že z mesačného platu, ktorý jej platila Danova spoločnosť, jednoducho nedokázala vyžiť, už rok a pol preto po večeroch pracovala v reťazci rýchleho občerstvenia. V Gravity Payments dostávala 30 000 dolárov ročne (25 342 eur). Rosita sa príručku snažila ukryť, bála sa totiž, že ju Dan na mieste vyhodí. Vtedy si však Price uvedomil, že vo svojej firme vytvoril kultúru strachu a nedostatku.
Zlepšila sa psychická pohoda, stúpla výkonnosť
Dan si uvedomil, že v pozícii generálneho riaditeľa netuší, aké je to žiť v drahom meste, splácať študentskú pôžičku a na konci mesiaca nemať peniaze ani na jedlo. Keď sa Rosity opýtal, čo potrebuje k tomu, aby z druhej práce odišla, požiadala ho o zvýšenie platu o 10 000 dolárov ročne (8 447 eur). Dan súhlasil a aj keď Rosite pribudli nejaké povinnosti, po čase si mohla dovoliť lepšie bývanie.
Keďže nemusela drieť v dvoch prácach, mala viac času na stretávanie sa s priateľmi. Ako sa zlepšovala jej psychická pohoda, zlepšoval sa aj jej pracovný výkon. Dokonca si po čase vyslúžila aj povýšenie. Vtedy sa rozsvietila nad Danovou hlavou pomyselná žiarovka a spýtal sa sám seba: „Čo by sa stalo, keby sme toto spravili s každým zamestnancom?“.
6 years ago today I raised my company’s min wage to $70k. Fox News called me a socialist whose employees would be on bread lines.
Since then our revenue tripled, we’re a Harvard Business School case study & our employees had a 10x boom in homes bought.
Always invest in people. pic.twitter.com/o7Ca7I4b7e
— Dan Price (@DanPriceSeattle) April 13, 2021
Každému teda zvýšil mzdu takmer na dvojnásobok a výsledky na seba nenechali dlho čakať. Produktivita vzrástla trojnásobne. Desaťkrát viac zamestnancov si zrazu mohlo dovoliť strechu nad hlavou a dieťa. „Čo som sa naučil? Je nevyhnutné načúvať svojim zamestnancom. Nikdy nerob rozhodnutia bez toho, aby si ich zapojil do rozhodovacieho procesu. Každý týždeň sa stretávame, každý je pozvaný a môže vyjadriť svoj názor. Každý rok hlasujeme o prioritách,“ píše na svojom Twitteri Dan.
Úspech generálneho riaditeľa závisí od úspechu zamestnancov
Aj keď však Dan rozprúdil debaty, stále vytŕča z davu. Ako informuje Economic Policy Institute, väčšina generálnych riaditeľov v Amerike, ale aj v Británii či iných krajinách stále zarába mnohonásobne viac, ako je minimálna mzda, ktorú dostávajú zamestnanci. Nie je to tak preto, lebo majú viac skúseností či vyššie vzdelanie, jednoducho majú moc nastaviť finančný strop tak, ako im to vyhovuje.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Zdá sa však, že Dan našiel spôsob, ako zabezpečiť, aby boli všetci šťastní a spokojní. Popasovali sa dokonca aj s pandémiou. Situácia bola zlá, zdalo sa, že bude nevyhnutné prepúšťať. Nechal však rozhodnúť zamestnancov. Tí boli ochotní vzdať sa časti svojich platov preto, aby o prácu neprišiel nikto. Dan je však odhodlaný postupom času platy opäť zvyšovať a to, čoho sa zamestnanci vzdali, im vrátiť. Uvedomil si totiž, že práve zamestnanci stoja za úspechom firmy, bez nich toho generálny riaditeľ veľa nezmôže.
Nahlásiť chybu v článku