Presne pred 160 rokmi v novembri 1859 vydal Charles Darwin jednu z najvýznamnejších vedeckých kníh v histórii skúmania života na našej planéte. O pôvode druhov opisuje neuveriteľný príbeh prežitia a vývinu živočíšnych a rastlinných druhov na pozadí prirodzeného výberu. O 160 rokov neskôr však život na našej planéte stojí pred výzvou, na ktorú bude zrejme prikrátka aj evolúcia.
V histórii našej planéty sa život takmer vytratil celkom päťkrát. Masové vymierania druhov spôsobovali zmeny v klimatickom systéme Zeme, extrémne výbuchy sopiek či pád meteoritu. Za posledné desaťročia svet síce hovorí o ochrane ohrozených druhov, no napriek tomu vedci otvorene hovoria o tom, že Zem vstúpila do novej epochy. Človek totiž spustil šieste vymieranie druhov. Ktoré živočíchy patria podľa WWF k tým najohrozenejším?
Nosorožce
Len pred niekoľkými dňami sa z Malajzie do sveta rozšírila smutná správa. Posledný známy jedinec nosorožca sumatrianskeho v krajine umrel. Samička Iman podľahla vo veku 25 rokov rakovine. Kriticky ohrozený druh, ktorý kedysi obýval takmer celú južnú Áziu, je tak znovu o krok bližšie k absolútnemu vyhynutiu. Podľa ochranárov ich na celom svete ostáva približne 80.
Nejde pritom len o nosorožce sumatrianske. Medzi kriticky ohrozené druhy najznámejšia organizácia na ochranu zvierat radí aj nosorožce jávske, ktorých populácia sa pohybuje medzi 58 až 68 jedincov. Na popredných priečkach červeného zoznamu sa nachádza aj nosorožec čierny obývajúci africký kontinent. Afrika prišla v druhej polovici 20. storočia o 98 % populácie nosorožcov čiernych a aktuálne ich vo voľnej prírode ostáva približne 5000.
Leopard amurský
Podobne, ako ďalšie kriticky ohrozené druhy žije, aj leopard škvrnitý amurský len v jedinom regióne sveta. Je ním ďaleký ruský východ v pohraničnej oblasti medzi Ruskom, Čínou a Severnou Kóreou, pričom v posledných dvoch spomínaných krajinách je zviera už považované za vyhynuté. Leopard amurský patrí k najvzácnejším mačkovitým šelmám planéty a podľa odhadov žije vo voľnej prírode o niečo viac ako 84 jedincov.
Orangutany
Donedávna sme poznali dva rôzne druhy orangutanov, v roku 2017 sa vedcom podarilo identifikovať jeden ďalší. V súčasnosti patria všetky tri k ohrozeným či kriticky ohrozeným druhom živočíchov. Za posledné desaťročia ich populácia dramaticky poklesla. Ešte dramatickejšie prichádzali a stále prichádzajú o svoje prirodzené prostredie, ktoré sa z bujných lesov mení na rozsiahle plantáže.
Lesní muži (preklad názvu orangutan) obývajú ostrovy Borneo a Sumatra, podľa ktorých dostali svoje názvy aj dva najrozšírenejšie druhy. Kým tých bornejských žije o čosi viac ako 100-tisíc, sumatrianskych len niečo vyše 14-tisíc. Tretí poddruh, orangutan tapanuli, objavený len v roku 2017, je najohrozenejším druhom z radov hominidov na svete. Vo voľnej prírode sa nepohybuje viac ako 800 jedincov.
Gorily
Tak, ako sú pre ostrovy južnej Ázie typické orangutany, sú pre srdce Afriky typické gorily. Rovnako ako pri orangutanoch, aj pri gorilách rozlišujeme dva základné poddruhy a jeden mimoriadne vzácny poddruh. Najpočetnejším poddruhom sú gorily západné, no aj ich populácia poklesla za posledné dve desaťročia o viac ako 60 %. Koľko ich v dažďových lesoch strednej Afriky ostalo, nikto netuší.
A potom sú tu gorily východné, ktoré sú vzrastom zo všetkých najväčšie, no aj ich populácia poklesla od 90. rokov minimálne o polovicu. Mimoriadne vzácnych goríl nigeríjských žije vo voľnej prírode podľa WWF menej ako 300. Príčiny života na pokraji vyhynutia sú pritom stále rovnaké. Pytliactvo a neustále zmenšovanie teritórií, ktoré sú pretvárané na človekom využívanú krajinu.
Kareta pravá
Obýva najmä tropické oceány a najradšej sa zdržiava na plytčinách a v lagúnach, kde môže potravu vyhľadávať v životom prekypujúcich koralových útesoch. Popri tom sa stará o ich „zdravie“, čím sa z karety stáva mimoriadne dôležitý článok miestnych ekosystémov. Koľko ich svetový oceán ešte obýva, známe nie je. Vedci však zistili, že za posledné tri generácie týchto korytnačiek sa počet hniezdiacich samíc znížil celosvetovo až o 87 %. V oceánoch pritom žijú už minimálne 100 miliónov rokov.
Saola
Keď v roku 1992 v Annamitských horách v juhovýchodnej Ázii objavili pozostatky doposiaľ neznámeho zvieraťa, svet spozornel. Išlo o prvý objav veľkého cicavca po niekoľkých desaťročiach a jeden z najvýznamnejších v oblasti zoológie za celé storočie. Po prvýkrát sa saolu podarilo odfotografovať až v roku 1999 a do dnešného dňa patrí medzi najvzácnejšie živočíchy na celej planéte. V zoologických záhradách nenájdete ani jedného jedinca, v zajatí neprežil žiadny a vo voľnej prírode spozorovalo vzácneho párnokopytníka len niekoľko šťastlivcov. Koľko ich na území Laosu a Vietnamu žije, nevedno. Napriek tomu patria ku kriticky ohrozeným druhom.
Slon sumatriansky
Najväčší suchozemský cicavec vo všeobecnosti ku kriticky ohrozeným druhom nepatrí, ak sa však pozrieme výlučne na indonézsky ostrov Sumatra, uvidíme smutnú realitu. Slon sumatriansky, ktorý je poddruhom slona afrického, totiž svieti na červenom zozname medzi najzraniteľnejšími živočíchmi na našej planéte. Podobne ako orangutany, nosorožce, tigre a množstvo iných druhov žijúcich na ostrove Sumatra, sa pod mimoriadny pokles populácie slonov podpísalo najmä odlesňovanie a vypaľovanie miestnych dažďových lesov.
Sundské tigre
Ešte pred desaťročiami boli tigre bežnými obyvateľmi lesov na sundských ostrovoch. Na Jáve však vyhynuli rovnako ako na Bali. Ostal teda posledný poddruh a to tiger sumatriansky, ktorých už vo voľnej prírode nežije ani 400. Napriek snahe ochrániť mačkovité šelmy pred vyhynutím, ktorá trvá už niekoľko desaťročí, sú výsledky minimálne. Tigre miznú a okrem odlesňovania za to v tomto prípade vo veľkej miere môžu pytliaci.
Sviňucha kalifornská
Zrejme ste nikdy žiadnu nevideli a s veľkou pravdepodobnosťou to tak už ostane. Vzácny endemit totiž žije výlučne v Kalifornskom zálive a populácia celého druhu neprevyšuje 30 jedincov, pričom posledné odhady hovoria o čísle len o niečo prevyšujúcom 10. Sviňuchy pritom nikdy neboli priamo lovené. Na absolútny pokraj vyhynutia, ktoré je v podstate otázkou najbližších rokov, dohnal celý druh lov iných morských živočíchov do sietí, v ktorých sviňuchy končili len ako vedľajšia korisť.
Hmyz
Mimoriadny pokles v populácii vyššie uvedených živočíšnych druhov je zrkadlom života človeka na tejto planéte počas posledných desaťročí. O ich ohrození vieme roky, dokonca desaťročia, napriek tomu sme ich ochrániť nedokázali. Akokoľvek necitlivo to môže znieť, ich strata však nebude taká citeľná.
Podstatne alarmujúcejšia je správa z februára tohto roka. V nej vedci analyzovali 73 rôznych výskumov zo všetkých kútov sveta a zistili, že hmyz mizne z našej planéty 8-krát rýchlejšie ako cicavce, vtáky či plazy. Populácia klesá u viac ako 40 % druhoch, tretinu môžeme považovať za ohrozenú. Každoročne mizne približne 2,5 % hmyzieho sveta. A jednoduchá matematika ukazuje, že svet príde za 10 rokov o štvrtinu, do polovice storočia o polovicu a do roku 2100 o všetok hmyz na Zemi.
Vymiera základný kameň ekosystémom, mizne najstabilnejšie poschodie potravinovej pyramídy. Všetko nad hmyzom je ohrozené a budúcnosť života nejasná. Spustilo sa šieste masové vymieranie druhov a nič, ani evolúcia, si s ním poradiť nemusí.
.jpg){kind=link}
Nahlásiť chybu v článku