Kognitívna disonancia je ľudská reakcia na nepríjemnú skutočnosť či udalosť, v rámci ktorej nastáva vnútorný konflikt. Počas odozvy si následne začne človek obhajovať danú situáciu hľadaním vlastných argumentov, ktoré ho presvedčia o tom, že daná situácia nebola negatívna. Takáto reakcia je typická napríklad pre obete domáceho násilia, ktoré môžu aj cez zlé skúsenosti presviedčať samých seba o argumentoch, kvôli ktorým sa s násilníkom oplatí zostať. Ďalším príkladom tohto správania sú závislé osoby (ako napríklad fajčiari), ktoré svoju závislosť racionalizujú nevhodným postojom a odmietaním riešenia daného problému, ktoré by mohlo prispieť ku zmene.

Pri afektívnych poruchách dochádza hlavne ku zmenám nálad a prechodu do depresie, mánie, či striedaniu týchto dvoch afektov. Pacientovi táto zmena ovplyvňuje všetky ostatné časti života. Medzi najčastejšie afektívne poruchy patrí veľká depresívna porucha a bipolárna porucha, radíme do nich však i sezónnu afektívnu poruchu či predmenštruačná dysforická porucha (vážnejšia forma predmenštruačného syndrómu). Hoci väčšinu z týchto porúch je možné liečiť. Niektoré - ako napríklad bipolárna porucha - sú ale príkladom celoživotnej diagnózy, ktorú je možné zlepšovať a pracovať s ňou, no nie je možné sa z jej úplne vyliečiť.

Neurotransmitery sú molekuly prenášajúce informácie medzi bunkami, pričom najčastejšie ide práve o vzruch pri impulze. Neurotransmitery sú pre nás veľmi dôležité, nakoľko sú nutné k procesu učenia a pamäte, motoriky, motivácie, a dokonca i regulácie bdenia a spánku.

Technika katarzie je často kľúčovou v prípade terapie a vyrovnávania sa s negatívnymi udalosťami či problémami v živote. Základom je snaha odblokovať dlho zakotvované vzory emočných reakcií. V kontrolovanom prostredí sa znovu otvárajú staré udalosti a pacient sa k nim vracia so snahou očistiť pretrvávajúce negatívne emócie a prísť ku koreňu problému. Príkladom môže byť to, keď si pacient uvedomí, že jeho žiarlivosť pochádza z čias nestabilného zázemia počas vývoja či náročnej situácii v rodine, vďaka ktorej si vytvoril akýsi štít, aby sa chránil pred ďalšími negatívnymi skúsenosťami. Počas katarzie prichádza možnosť s touto skutočnosťou narábať, preskúmať ju a vyliečiť sa.

Zamestnanec v útulku či majiteľ neziskovej organizácie predsa nemôže byť zlý človek. Presne takýto je myšlienkový proces, ku ktorému dochádza pri takzvanému haló efekte. Nejedná sa pritom len o medziľudské vzťahy: haló efekt sa objavuje pri našom pohľade na podniky i produkty, vďaka ktorým často končíme ako obete šikovného marketingu.

Pamätáte si na to, keď vám doktor povedal, že možným spúšťačom vášho ochorenia môže byť stres či negatívne premýšľanie? Psychotomatika je disciplínou, ktorá sa snaží prísť na súvislosti medzi mysľou a telom. Hľadá odpoveď na otázku, prečo ste sa po ťažkom životnom období vyhodili a máte akné, alebo prečo vás bolí brucho pred cestou do práce. Skúma pritom biologické, sociálne i psychologické faktory.

Kognitívna terapia patrí k najobľúbenejším formám terapie. V procese sa liečia aktuálne a prítomné problémy, ktoré môžu súvisieť s každodenným fungovaním, psychickými problémami i vzťahmi, pričom viac ako na liečenie a vstup do hlbinnej psychiky sa snaží pacient prísť k faktorom, ktoré prispievajú k zlému rozpoloženiu. S týmito faktormi následne pacient bojuje a rieši ich pre celkové zlepšenie psychického stavu.

Počuli ste už pojem patologický klamár? Patologická osobnosť pochádza zo štúdia psychopatológie. Táto veda sa zaoberá definíciou normálneho správania, pričom ale oproti iným vedným odborom rieši hlavne súvislosti medzi normalitou a abnormalitou. Pri určovaní patologického správania sa snaží brať ohľad i na kultúrne a sociálne podmienky, pýta sa na špecifické prejavy či rieši, akým spôsobom sa dané správanie prejavuje. Patologická osobnosť je taká, ktorú psychopatológia vyhodnotí ako extrémnu a abnormálnu v ohľade ku všetkým ostatným podmienkam.

Klasické podmieňovanie učí ľudí reflexívne reagovať na svet okolo na základe opakovaných podnetov so svojim okolím. Najlepším príkladom klasického podmieňovania je experiment doktora Pavlova, ktorý zistil, že pomocou zvuku zvončeka pred každým jedlom dokáže psov naučiť to, aby začali slintať automaticky zakaždým, keď počujú zvuk zvončeka. Zvonček je v tomto prípade podmieneným podmetom. Jedlo, naopak, je podmetom nepodmieneným, pretože na neho pes reaguje prirodzene a nejedná sa o naučené správanie.

V prípade maladaptívnosti nie je jedinec schopný prispôsobiť sa novým vnemom či skutočnostiam vo svojom okolí. Prejavy maladaptívneho správania sa líšia od zvýšenej konzumácie alkoholu či iných omamných látok, neschopnosti asertívneho správania, sebapoškodzovanie a prejedanie sa, konflikty vo svojom blízkom i profesionálnom okolí, zvýšený stres či pocit úzkosti a beznádejnosti.