Charakteristické svetielko, ktoré vás odvedie z vašej cesty do močariska, je charakteristické pre britské ostrovy - svoju verziu bludičiek majú Íri, Škóti i Angličania. V ázijských krajinách existuje “aleya”, ktorá svetlom označuje miesto, kde niekto umrel. V Austrálii cestovateľov prenasleduje svetlo “min min”, za ktorým sa nesmú otočiť. V Južnej Amerike zase môže “luz mala” niesť svetielko po mŕtvych, v Severnej Amerike “orb” naznačuje prítomnosť mŕtveho v miestnosti.

Pandorina skrinka patrí k známym gréckym mýtom. Pandora bola dievčinou vytvorenou z hliny a vody kováčom Hefaistom. Tá bola obdarená všetkými bohmi podľa príkazu Dia, dostala dar ženskej práce, ľúbostnej túžby či zvodnosti. Okrem toho bola obdarovaná ale aj ľstou, klamstvom či hnevom. Pandora si neskôr vzala Epimétea, brata Prometéa. Potom v manželstve otvorila svoju skrinku a vypustila na Zem všetky choroby i dary, ktoré jej boli darované. Keď zbadala, čo to spôsobilo, skrinku rýchlo zavrela - na jej dne už ale ostala len nádej.

Každý občan mesta Trenčín pozná známu legendu o studni lásky. Krásna Fatima bola na Trenčianskom hrade zajatá Štefanom Zápoľským. Turecký pašo Omar však už o Fatime dlho sníval, a rozhodol sa ju získať pre seba. Dohodol sa preto na tom, že Štefanovi vykope studňu, vďaka ktorej bude jeho hrad ešte nedobytnejší. Počas kopania studne prišli o život jeho pomocníci, a on si Fatimu nakoniec odniesol so sebou do Turecka.

Vesna je slovanská bohyňa jari a života, ktorá prichádza po odchode Moreny. Devana bola dcérou Perúna, ktorej bolo zasvätené nebeské a denné svetlo. Mokoš bola zase symbolom plodnosti a úrodnosti, prevažne u východných Slovanoch.

Strom života existuje v kultúrach po celom svete. Väčšina krajín ním reprezentuje večnosť života, individualitu, rozvoj či rast a silu. Židia si pod Kabalou predstavujú cestu človeka k Bohu. Škandinávske mýty majú zase Yggdrasil, pod ktorým boh Odin získal kúzelné schopnosti a vnútorné videnie. Strom Ceiba Mayovia považovali za posvätný strom v skutočnom svete, stavali ho preto v každej usadlosti.

Býčí alebo kravý démon Uši-Oni je legendárne monštrum z Japonska. Pracuje s miestnymi nure-onna, alebo entity s hlavou ženy a telom hada. Na pozore sa pred nimi musí mať každý rybár, na ktorého si brúsia zuby.

Hoci chupacabra je zložená zo slov v španielčine, skutočne ide o notoricky známu americkú legendu. Tá hovorí o upírskej príšere, ktorá útočí na bylinožravce na statku - prioritne na kozy a ovce. Jej vzhľad nie je známy, niekto hovorí o humanoide s chlpatým telom, iné zdroje zase o plazovitom tvorovi. V niektorých podobách má ostne, inokedy zase veľkosť malého medveďa. Zhodu nachádzame len v jej očiach, ktoré sú vždy podobné ľudským a majú mandľový tvar.

So symbolom ľubľanského draka, ktorého nájdete na každom rohu mesta, sa spája mnoho legiend. Tá najznámejšia hovorí o Jasonovi, ktorý po získaní zlatého rúna z okrídleného barana pokračoval na ceste domov po Dunaji na lodi Argo. Po ceste sa dostali až k Ľubľanici, kde v močiari žil veľký a robustný drak. Jason draka skolil po namáhavom boji, a po prečkaní zimy s loďou doplával až do Jadranského mora.

Ďalší z veľmi známych gréckych mýtov hovorí o Ariadne a Theseovi. Dcéra krétskeho kráľa Minosa sa zamilovala do aténskeho hrdinu, ktorý išiel skoliť Minotaura. Kvôli tomu ale musel vojsť do bludiska, v ktorom príšera prežívala. Ariadna sa svojho milého nechcela vzdať, a tak mu pomohla uniknúť z Labyrintu - kým najznámejšia verzia hovorí o utkanej zlatej niti, ďalšie zase hovoria o ceste vytvorenej z trblietavých šperkov.

Rusalky majú v južnej a východnej slovanskej mytológii významné zastúpenie. Krásne devy, ktoré tragicky umreli vo vode (či už pre samovraždu alebo utopenie), sa v riekach zdržiavali v podobe lesných bytostí. Niekedy prilákali okoloidúcich, aby ich utancovali a umorili k smrti, inokedy zase pomáhali s očistou tela a duše.