Slovanský boh Perún je hlavným bohom v slovanskej mytológii. Je bohom hromu, blesku, vojny a spravodlivosti. Spomedzi týchto možností ho teda môžeme najviac prirovnať ku gréckemu bohovi hromu, blesku a vojny Zeusovi, ktorý je zároveň vedúcim bohom gréckeho panteónu.

V slovanskej mytológii, podobne ako v anglickej či nemeckej, chcú bludičky ľudí zmiasť a odviesť zo správnej cesty - do močarísk či bažín, kde sa môžu utopiť a zomrieť. Naše bludičky často považujeme za duše zomrelých, ktoré nenašli pokoj. V niektorých interpretáciách však môžu byť symbolom pre nájdenie stratenej cesty, pokiaľ vieme, čím sa riadiť. Z toho dôvodu sme označili dve možnosti ako správne.

Slamená, drevená, či naobliekaná v kusoch látky. Vynášaním vynesieme z dediny zimu - či už jej vládu vnímame ako pomstu smrti, alebo obyčajnú snahu o to, aby sa zima nevrátila. Smrtná nedeľa je dňom dva týždne pred Veľkou nocou a vynášaním Moreny sme sa tak nadobro lúčili so zimným obdobím.

Podľa legiend Trenčianskeho hradu bola krásna Fatima zajatá Štefanom Zápoľským, ktorému turecký paša Omar prisľúbil vykopať na hrade studňu za jej oslobodenie. S Matúšom Čákom Trenčianskym sa nám spája povesť o stratenom hrobe.

Grgalica je démon, o ktorom neexistuje veľa záznamov. Podľa väčšiny prameňov to mohla byť obrovská a mimoriadne škaredá žena s rukami ako lopaty a čiernymi nohami. Jej charakteristickým znakom však sú obrovské prsia, ktoré si prehadzovala cez rameno. Práve nimi potom dusila svoje obete. Ľudské duše si v hrnčeku nechával Vodník, ďalšia známa bytosť z našej mytológie.

O Velesovi vieme, že ho uctievali všetky slovanské národy. Medzi ním a Perúnom vládol nepriateľský cit, a to z rôznych dôvodov. Podľa niektorých zdrojov Veles Perúnovi ukradol dieťa, podľa iných ženu či dobytok.

Rusalky sú bájne riečne (no i morské) bytosti, ktoré nájdeme v mnohých podobách v slovanskej mytológii. Vyznačovali sa krásnym vzhľadom, zahalené v šatách či lupeňoch s dlhými mokrými vlasmi. Ľuďom mohli i pomáhať, v niektorých verziách ich, naopak, zvádzali krásnym spevom, aby ich stiahli do vody a ušteklili na smrť.

Podľa povesti mala krásna biela pani zviesť povstalca Štefana Andrášiho, ktorému počas jednej noci ukradla kľúč od levočskej mestskej brány, aby dnu vpustila cisárske vojská, píše TASR. Juliana Korponaiová, alebo slávna biela pani, však podľa historikov zomrela v dôsledku intríg a sprisahania, ktoré viedlo až k popravnej - justičnej vražde.

Zviazané prúty dal podľa povesti kráľ Svätopluk najprv polámať každému synovi, no ani jeden ich zlomiť nezvládol. Keď však prúty rozviazal a každému podal jeden, zlomili sa na triesky. Poučením bolo, že tak ako tie prúty, aj ich nepriatelia poľahky polámu, pokiaľ nebudú držať spolu.

Práve Vesnu poznáme ako bohyňu jari, mladosti a života samého.