Po Augustovi a Tiberiovi bol Caligula, inak vlastným menom Gaius Caesar Augustus Germanicus, tretím cisárom veľkej Rímskej ríše. Jeho vláda síce netrvala dlhé obdobie, no do dejín sa prostredníctvom svojich činov zapísal veľmi negatívnym spôsobom. Spočiatku ale všetko vyzeralo úplne inak.

Prezývku získal v detstve, na trón nastúpil ako obľúbenec

Aj keď dnes počúvame o Caligulovi prevažne negatívne správy, jeho nástup na trón sprevádzali práve opačné emócie obyvateľov a vojakov. Už od jeho detstva ho otec (obľúbený vojvodca) brával na rôzne vojenské výpravy – na jednej z nich (keď mal len 5 rokov) dostal aj svoju prezývku Caligula. Vo voľnom preklade to môže znamenať „topánočka“, „čižmička“, resp. „malá vojenská topánka“.

Jeho prítomnosť medzi vojakmi ho urobila populárnym aj v tejto časti rímskej spoločnosti. A je nutné dodať, že to bola najdôležitejšia časť vtedajšej spoločnosti. Samotné detstvo Caligulu ale sprevádzali aj kruté udalosti, ako napríklad úmrtie jeho otca v čase, keď mal len 7 rokov. Azda ešte krutejšia je táto udalosť s ohľadom na fakt, že otec mal byť otrávený jeho dedom Tibériom.

Podobne nepriaznivý osud postihol aj jeho matku a bratov, ktorí pochopiteľne túžili po pomste a v dôsledku politického boja prišli o život. Mladučký Caligula so svojimi sestrami prežil a ostal žiť s Tibériovou matkou Líviou Drusillou. Ako tínedžer sa už nachádzal po Tibériovom boku na Capri, kde bol napokon označený za následníka trónu a vo svojich 24 rokoch sa na veľkú radosť obyvateľstva stal novým cisárom.

Radosť a očakávania

Caligulov nástup na trón sprevádzali pozitívne reakcie. Jednak to bolo tým, že ľudia neboli veľmi spokojní s Tibériovou vládou, ktorá v istých smeroch naberala tyranské podoby. Caligulov predchodca taktiež nevychádzal dobre so senátom a časť jeho reforiem nebola populárna. Druhým dôvodom bola všeobecná obľúbenosť nového cisára u ľudí a vojakov.

Caligula zároveň mohol ťažiť z vlády Tibéria, ktorý síce urobil nepopulárne kroky, no naplnil štátnu pokladnicu, čo jeho mladému nástupcovi umožnilo byť štedrým a získať si tak ešte väčšiu priazeň ľudu. Caligula vrátil senátu jeho právomoci, zrušil Tibériove procesy, dal amnestiu prenasledovaným, odpustil dane ľudom, ktorí ich neboli schopní platiť, poskytol rôzne benefity vojakom a podobne.

Spomínanými krokmi si Caligula naklonil prakticky všetky vrstvy rímskeho obyvateľstva, čo ďalej podporoval organizáciou rôznych kultúrnych podujatí, gladiátorských zápasov a v neposlednom rade investíciami do architektúry, ktorá bola veľkolepá a dodnes predstavuje dedičstvo a odkaz tohto cisára. Je však nutné dodať, že mnoho vecí bolo vykonaných z vypočítavosti a v konečnom dôsledku štátnu pokladnicu vyčerpali, ba až zadlžili.

Po sľubnom začiatku šialená zmena

Predpoklady zapísať sa do dejín ako múdry a obľúbený cisár sa rozplynuli po pár mesiacoch. Dodnes nie je jasné, čo spôsobilo tak zásadnú zmenu v Caligulovom správaní. Niektoré zdroje hovoria o chorobe (encefalitída), s ktorou bojoval a ktorá ho zmenila, iné zdroje uvádzajú to, že mu skrátka zachutila moc a pohltila všetok jeho zdravý rozum.

Oveľa pravdepodobnejší sa zdá byť aj podľa dobových správ scenár s chorobou. Či už encefalitída, resp. epilepsia mohli poškodiť cisárov mozog, čo by vysvetľovalo zmenu správania. Nech už to bolo akokoľvek, od tej doby sa začali hromadiť bizarné, ba až zvrátené incidenty.

Caligula prepadol alkoholu a začal sa oddávať radovánkam s mnohými ženami, ale aj mužmi. Ako sa uvádza, nevyhol sa ani incestu – sexuálnemu styku so svojou vlastnou sestrou a to dokonca aj na verejnosti. Rôzne sexuálne orgie však neboli ani zďaleka to najhoršie, čo so zmenou správania prišlo.

Paranoje, vraždy, mučenie, komplexy

Tesne po svojom vyliečení dal Caligula popraviť niekoľko svojich verných ľudí, ktorí sľúbili zasvätenie svojho života Bohu v prípade, že sa cisár vylieči. Hneď na to dal zadržať a prinútil k samovražde svojho bratranca, adoptívneho syna a otca svojej prvej manželky z dôvodu údajného sprisahania.

Od tej doby to bolo už iba horšie a cisár sa stal absolútne nevyspytateľným. V bezpečí neboli ani jeho najbližší spolupracovníci a služobníctvo, ktoré mohlo prísť o život prakticky kedykoľvek len z Caligulovho rozmaru. Čoraz častejšie nachádzal cisár záľubu v krutosti, zabíjaní a mučení. Rád sa zapájal aj do gladiátorských zápasov, sledoval mučenie ľudí a sám svojich poddaných týral.

Caligula uveril, že je vyvolený a svoju osobu povýšil na úroveň Božstva. Sám seba prehlasoval za Boha a vrchol jeho krutosti prišiel v masových popravách ľudí bez jasného dôvodu, čomu sa nevyhli dokonca ani členovia senátu. Na svoje neľútostné rozhodnutia nútil pozerať aj obyvateľov, ktorí takpovediac „museli“ byť svedkami popráv a mučení. Jeho obľúbeným mottom bolo: „nevadí mi, že ma nenávidia, hlavne nech sa ma boja“.

Caligulu roky a choroba zmenili aj výzorovo – bledá pokožka, plešina, chlpatý chrbát. Z toho mal cisár značné komplexy, ktoré si riešil bizarným spôsobom. Mužov s hustými vlasmi ktorých zazrel, prikazoval strihať dohola. V jeho blízkosti bolo taktiež zakázané spomínať kozy, keďže ho tak niektorí posmešne kvôli chlpatému chrbtu prezývali pri nástupe na trón.

Úpadok a finančná kríza

Šialená krutovláda a zhýralý život sa neprejavili len v osobnom živote cisára, ale aj tom štátnom. Naplnená pokladnica nevydržala dlho a v dôsledku rôznych reforiem na počiatočné získanie popularity, ale predovšetkým márnotratného rozhadzovania, sa rýchlo vyprázdnila. Caligulovo vládnutie a životný štýl začali dobiehať aj bežných občanov.

Chýbajúce peniaze sa vládca snažil získať prostredníctvom vyšších daní, nezmyselným zdaňovaním prakticky každej oblasti verejného života, či napríklad konfiškovaním majetku aristokracie. Jeho počiatočná popularita a obľúbenosť sa razom rozplynula a to v každej vrstve spoločnosti. Caligula dokonca začal zabíjať bohatších ľudí, ktorých falošne obvinil z narastajúcej finančnej krízy a následne konfiškoval ich majetok.

Krutý koniec krutého cisára

Situácia zašla v priebehu necelých štyroch rokov tak ďaleko, že z nej nebolo východisko. Caligula bol extrémny paranoidný, bál sa o svoj život a z toho dôvodu vraždil jedného senátora za druhým. Samotní senátori pochopili, že musia vystúpiť zo svojej „komfortnej zóny“ a situáciu vyriešiť. Aj keď to nebolo vôbec jednoduché, jediným riešením bolo sprisahanie proti cisárovi. 24. januára roku 41 k nemu aj došlo.

Do spiknutia sa zapojili okrem senátorov aj členovia pretoriánskej gardy, ktorá mala Caligulu chrániť. Lídrom sprisahania bol Cassius Chaerea, ktorého cisár obzvlášť počas svojej vlády šikanoval a bol to práve Chaerea, kto podľa historických zdrojov zasadil v tuneli cestou na divadelné predstavenie Caligulovi prvú bodnú ranu. Následne sa pridali aj ďalší a po približne tridsiatich bodných ranách prišiel krutovládca o život.

Okrem Caligulu prišla o život aj jeho manželka s dcérou, čo len potvrdilo obrovskú nenávisť voči šialenému vládcovi. Tak sa skončila krátka, ale veľmi intenzívna kapitola veľkej Rímskej ríše a taktiež aj vládcu, ktorého dobré predpoklady zničila zhýralosť, paranoja, nezodpovednosť a neobyčajná krutosť.

Otvoriť galériu (6)

Pozri aj:

Najzvrhlejší muž dejín Markíz de Sade: Pri sexuálnych orgiách týral a mučil prostitútky, pomenovali po…