Každý človek robí chyby. Z vlastných a ešte lepšie z cudzích, chýb sa poučíme a je väčšia pravdepodobnosť, že už ju nikdy nezopakujeme. Niektoré chyby z histórie ľudstva sú však oveľa závažnejšie, ako tie, ktoré robíme na dennodennom poriadku. Mali totiž obrovský dopad na dianie vo svete a celkom zmenili jeho vývoj. Pozrite sa na 10 prípadov, kedy to človek, alebo ľudstvo naozaj pokašľalo a aké následky to na vývoj dejín vlastne malo. 

Napoleonova a Hitlerova invázia do Ruska

Za túto chybu dvoch európskych agresorov, ktorí na našom svetadiely rozpútali vojnové besnenie ohromných rozmerov, môžeme byť dnes vďační. Ktovie, ako by to s Európou dopadlo, keby Napoleon, alebo Hitler Rusko skutočne dobyli. Obaja však spravili niekoľko chýb, pričom jedna sa opakovala v oboch scenároch. Napoleon aj Hitler vyrazili k dobytiu Ruska počas leta (1812 a 1941). Trošku sa však prepočítali, pretože Rusko sa v oboch prípadoch dokázalo vzchopiť a z rýchlej invázie sa stala dlhá vojna. Ruskú zimu však nevydrží hocikto a najmä nie zle vybavení francúzski či nemeckí vojaci. Oboch agresorov teda z Ruska nevyhnali len ruskí junáci, ale aj tvrdá ruská zima.

Kampaň proti štyrom škodcom

Po víťazstve komunistov a vzniku Čínskej ľudovodemokratickej republiky v roku 1949, prichádza od súdruhov skutočne šialený nápad. Čína bude jedinou krajinou bez škodcov a to konkrétne bez komárov, múch, myší a vrabcov! V roku 1956 teda štartuje Kampaň proti štyrom škodcom, ktorá skutočne spôsobí obrovský úbytok týchto živočíchov. Extrémne bola zasiahnutá najmä populácia vrabcov, ktorá v Číne takmer úplne zmizla. Aké to malo následky? Extrémne premnoženie hmyzu, ktorý začal napádať úrodu. Obrovský pokles poľnohospodárskej výroby tak doviedol Čínu k hladomoru, ktorý si vyžiadal až 20 miliónov ľudských životov (niektoré zdroje uvádzajú až 45 miliónov). To súdruhovia veľmi nedomysleli…

Predaj Aljašky

Medzi najväčšie chyby, ktorých sa kedy Rusko dopustilo, nepochybne patrí predaj Aljašky. Z druhého uhľa pohľadu je to jedna z najlepších udalostí, ktoré postretlo USA. O čo vlastne išlo? V roku 1867 predal ruský cár Alexander II. kúsok amerického kontinentu do vlastníctva USA. Alexander II. potreboval na chod krajiny viac peňazí a navyše sa obával, že v budúcnosti Aljašku i tak v nejakom vojenskom konflikte stratí. Americký minister zahraničných vecí William Seward vyjednal od ruského cára tento kus nehostinnej zeme za 7,2 milióna dolárov (dnes 80 mil. eur). Američania si mysleli, že Seward je blázon a rozhadzuje štátne peniaze. Potom však na Aljaške objavili bohaté náleziská zlata, neskôr aj ropu a už sa nikto nesťažoval. Len Rusi sa mohli chytať za hlavu, čo za obchod to uzavreli.

Objavenie penicilínu

Vďaka chybe a neporiadnosti známeho škótskeho biológa Alexandra Fleminga, existuje dnes najznámejšie antibiotikum, ktoré zachránilo už milióny (možno aj miliardy) životov. Ide o penicilín, ktorý Fleming objavil celkom náhodou. Fleming tušil, že musí existovať liek, ktorý by uchránil človeka pred najrôznejšími infekciami a baktériami. Veď už v roku 1921 objavil lyzozým, ktorý dokázal ničiť niektoré druhy baktérií. O pár rokov neskôr, však po návrate z dovolenky na neumytých Petriho miskách spozoroval zvláštnu pleseň. Na jednej z neumytých misiek sa však v okolí plesne nenachádzali žiadne baktérie. A práve tento moment viedol Fleminga k vynájdeniu najznámejšieho lieku na svete.

Veľký londýnsky mor

V roku 1665 až 1666 sa Anglickom a najmä Londýnom prehnal ničivý mor. Ten sa na ostrovy dostal pravdepodobne z Holandska, bavlnou, ktorú Angličania dovážali z Amsterdamu. Londýnčania však mali v tom čase podozrenie, že smrteľnú chorobu šíria v meste mačky. A tak sa obyvatelia mesta rozhodli mačiek zbaviť. To však nevedeli, akú hlúposť spravili. Keď sa počas roku 1665 množstvo mačiek v meste rapídne znížilo, choroba sa rozšírila ešte viac. Prenášačmi moru boli totiž myši, na ktorých žili blchy šíriace mor. Myši nemal kto chytať a choroba sa tak nekontrolovateľne šírila. Dôsledkom Veľkého londýnskeho moru prišlo o život až 100 000 ľudí.

Veľký londýnsky požiar

V Londýne ešte chvíľu ostaneme a ani sa nemusíme veľmi posúvať v čase. Ešte v tom istom roku, ako z mesta „vyhnali“ jeho obyvatelia mor, ich postretla ďalšia katastrofa. Bol ňou obrovský požiar, ktorý vznikol v jedinom dome, no rozšíril sa takmer na celé centrum. Išlo o pekáreň Thomas Farrinera, ktorý bol v meste známym pekárom vďaka tomu, že ešte pred niekoľkými rokmi piekol aj pre anglickú armádu. 2. septembra 1666 sa však z jeho pekárne rozšíril požiar na okolité domy a vďaka východnému vetru aj na celé centrum Londýna. Celkovo zhorelo až 13 200 domov a 87 kostolov. O život však prišlo „len“ 16 ľudí.

Černobyľ

Jedna obrovská chyba, ktorá prerástla do najväčšej havárie jadrovej elektrárne v histórii ľudstva. Udalostiam z 26. apríla 1986 predchádzalo hneď niekoľko chýb. Katastrofe je pripisovaný najmä zlý návrh reaktora a chyby, ktorých sa dopustili pracovníci elektrárne. Nedodržané bezpečnostné štandardy a nedostatočne vyškolení pracovníci elektrárne, doviedli Černobyľ ku katastrofe a k ožiareniu tisícok ľudí. Skutočné číslo ľudí, ktorí umreli na následky Černobylskej havárie, dodnes nie je známe.

Pozri aj: Títo traja muži zachránili celú Európu, ktorá by bez ich hrdinského činu nebola obývateľná ešte 500-tisíc rokov

Brána do pekla

Predstavte si obrovskú jamu, ktorá neprestajne horí už celých 46 rokov. Hlúposť? Realita v púšti Karakum v Turkménsku. Kráter s priemerom 100 metrov a priemernou hĺbkou 20 metrov, vytvorili sovietski geológovia v roku 1971. Počas geologického výskumu ložiska zemného plynu sa im pri vŕtaní doslova prepadla krajina a vytvorili tak obrovský kráter, z ktorého postupne unikal zemný plyn. Keďže geológovia považovali únik plynu za nebezpečný, rozhodli sa kráter zapáliť. Predpokladali, že plyn bude horieť nanajvýš pár dní. Vo výpočtoch sa trošku pomýlili a kráter Derweze horí už 46 rok. Ak sa vyberiete do Turkménska, určite ho neobíďte. Ide o najvyhľadávanejšiu turistickú atrakciu krajiny. 

Vrah Kolumbus

Keď sa v roku 1492 k americkému pobrežiu blížil Krištof Kolumbus, aby (znovu) objavil novú zem, určite sa cítil, že ľudstvu prináša obrovský dar. Z istého uhľa pohľadu, to tak skutočne aj bolo. No celkom inak sa na to určite pozerali domorodí obyvatelia a teda Indiáni. Tí totiž nemali vo svojom organizme potrebné látky, aby sa dokázali ubrániť „bežným“ európskym chorobám, ktoré so sebou objavitelia a kolonizátori priniesli. Podľa dnešných odhadov, na následky chorôb ako tuberkulóza či kiahne vymrelo až 95% pôvodnej populácie Ameriky. Ide teda o 19 miliónov životov, ktoré stoja za (znovu) objavením tohto kontinentu.

Deepwater Horizon

Havária ropnej plošiny Deepwater Horizon v Mexickom zálive, je ešte stále čerstvá rana do chrbta našej planéty, ktorú spôsobil človek. 22. apríl 2010 sa do čiernej histórie zapíše určite navždy. Ľudia možno zabudnú, no príroda určite nie. Veď práve ona trpela najviac. Príčiny havárie sú dnes už celkom jasné – nedostatočná bezpečnosť a zlyhanie kontrolných úradov. Klamanie a skrývanie katastrofy v najbližších dňoch po explózii. Tak to vyzeralo vo svete bezprostredne po výbuchu. 780 miliónov litrov ropy v Mexickom zálive spôsobilo ekologickú katastrofu ohromných rozmerov. Podľa odhadov biológov sa miestne ekosystémy budú z tejto udalosti spamätávať desiatky rokov. Presný počet mŕtvych zvierat je dodnes neznámy. Údajne sa našli len 2% tiel z uhynutých živočíchov. A už to boli tisícky…

Pozri aj: Iba 8 ľudí by bývalo v Bratislave. Ako by to vyzeralo, keby na Slovensku žilo iba 100 ľudí?

list25.com, wikipedia.org