Mnohí z nás si budík posunú niekoľkokrát, len aby sme nemuseli vyliezť z postele a čeliť práci či škole. Po troch päťminútových posunutiach budíka však už zvyčajne nie je na výber a človek musí pohodlie svojej postele opustiť. Ako by to však vyzeralo, keby chodili študenti do školy o hodinu neskôr?
Čo sa stane, ak príde študent do školy o hodinu neskôr?
Väčšina slovenských študentov už okolo ôsmej ráno sedí v školských laviciach. Mnohí sú však ešte v stave polospánku, je totiž omnoho lákavejšie ostať večer dlhšie hore a následne čeliť spánkovej deprivácii, ako ísť spať o deviatej. To, že nespíme toľko, koľko by sme mali, dokazuje nejeden výskum a ako uvádza portál ScienceAlert, medzi najviac ohrozené skupiny patria práve teenageri.
Práve to je jeden z dôvodov, prečo sa vedci z rôznych kútov sveta čoraz intenzívnejšie pohrávajú s myšlienkou, že by študenti mali začínať deň v škole o niečo neskôr. Príliš veľa experimentov v tejto oblasti zatiaľ vykonaných nebolo, tie, ktoré vykonané boli, však prinášajú zaujímavé výsledky. V rámci niektorých experimentov napríklad vedci testovali, čo by sa stalo, keby šli študenti do školy o hodinu neskôr.
Experimentovať sa rozhodla aj jedna z nemeckých škôl, Gymnázium Alsdorf, ktorá v roku 2013 dokonca získala ocenenie za inovatívne vyučovacie metódy. Škola sa riadila edukačným systémom s názvom Dalton Plan, ktorý bol pôvodne vyvinutý v USA a cieľom tohto plánu je dosiahnuť rovnováhu medzi tým, čo dieťa dokáže a medzi tým, čo spoločnosť potrebuje. V rámci plánu sa deti učia vlastným tempom a vyučovanie im je takpovediac šité na mieru.
Chronobiológovia a učitelia spojili sily
Tentoraz škola spojila sily s odborníkmi z oblasti chronobiológie a spolu sa snažia zistiť, ako zabrániť spánkovej deprivácii u študentov a zefektívniť tak ich štúdium. Vo svojom výskume Till Roenneberg vysvetľuje, že škola v rámci experimentu dovolila starším študentom začínať hodiny v rôznych časových odstupoch. Študenti sa sami mohli rozhodnúť, či chcú školu začínať o ôsmej alebo o deviatej. Ak sa rozhodli pre neskoršiu hodinu, znamenalo to, že prvú hodinu síce nemusia absolvovať, musia ju však dobehnúť samoštúdiom.
Experiment v škole bežal po dobu niekoľkých týždňov a vedci zisťovali, ktorý spôsob vyučovania bol efektívnejší. Študenti, ktorí boli súčasťou experimentu boli monitorovaní a mali si viesť tzv. spánkový denník, ktorý zaznamenával množstvo a kvalitu ich spánku. Ukázalo sa, že naozaj stačí aj hodina na to, aby si študenti mohli dopriať kvalitnejší spánok. Autori štúdie sa vyjadrili, že o hodinu dlhšie si pospalo až 97 percent študentov, ktorí sa rozhodli pre neskorší začiatok vyučovania.
Zaujímavé je, že ak nemusíme skoro vstávať, zvyčajne sa rozhodneme ísť neskôr do postele. To sa však nestalo v tomto prípade. Ak študenti začínali školu o 8 ráno, spali v priemere 6,9 hodiny. Ak sa však začiatok vyučovania posunul o hodinu, študenti si dopriali v priemere 8 hodín spánku.
Ako často sa študenti rozhodli pre neskorší začiatok?
Zvláštne je však aj to, že aj keď sa študenti mohli dobrovoľne rozhodnúť, neraz si sami vybrali skorší začiatok vyučovania. V priebehu 9 týždňov si totiž študenti sami vyberali, ako často chcú prísť do školy o hodinu neskôr a pre neskorší začiatok sa rozhodli v priemere len v 39 percentách prípadov, teda zvyčajne dvakrát do týždňa.
Avšak tí, čo sa rozhodli pre neskoršie začiatky neskôr udávali, že sa kvalita ich spánku zvýšila, počas dňa boli menej unavení, na vyučovaní sa dokázali lepšie sústrediť a učenie im šlo lepšie aj doma po vyučovaní. Ako však uvádza štúdia uverejnená v časopise Sleep, potrebné je vykonať ďalšie experimenty. V tomto prípade sa totiž vedci spoliehali najmä na výpovede študentov, ktoré môžu byť skreslené. Vedci totiž napríklad brali do úvahy len počet hodín, ktoré študent spal počas noci, nie však čas, kedy si študent zdriemol počas dňa.
ScienceAlert
Nahlásiť chybu v článku