Iniciatíva My sme les zverejnila správu, v ktorej zobrazuje stav životného prostredia na Slovensku. Upozorňuje na to, že mimoriadne ohrozenými skupinami sú medvede, vlky i bobry. Ministerstvo životného prostredia podľa My sme les útočí na prírodu, problémy sa dotýkajú viacerých oblastí.

Ako pre interez uviedol Michal Haring z iniciatívy, envirorezort robí chybné kroky, ktoré sa týkajú legislatívnych zmien, nečinnosti i systémových nedostatkov.

Kritika voči Tarabovi

Medzi ďalšie problémy podľa Haringa patrí nedostatočná ochrana biotopov ohrozených druhov, ako je hlucháň hôrny, šikana environmentálnych aktivistov a útoky na mimovládne organizácie.

„Patrí sem napríklad obmedzenie účasti verejnosti pri posudzovaní projektov, ktoré môžu ohroziť životné prostredie, uľahčenie výrubov drevín, ale aj zjednodušenie odstrelu medveďov. Okrem toho boli zmeny v zákonoch o emisných kvótach a vodnej politike realizované bez odbornej diskusie, čo vyvoláva otázky o transparentnosti a odbornosti vedenia ministerstva,“ hovorí.

Nečinnosť ministerstva sa podľa neho prejavuje v meškaní prípravy dôležitých stratégií. Plán obnovy alebo Program Slovensko ukazujú, že čerpanie financií je na mimoriadne nízkej úrovni, čo podľa Haringa ohrozuje realizáciu zelených projektov.

Okrem toho poukazuje aj na personálne výmeny, ktoré v rezorte prebehli. Tie, ako hovorí, oslabujú odborné kapacity ministerstva aj ochrany prírody. „Na kľúčové pozície sú často dosadzovaní politickí nominanti bez potrebných skúseností. Tieto zmeny sa dotkli viac ako 50 odborníkov s dlhoročnou praxou, s ktorými bol rozviazaný pracovný pomer,“ uzatvára.

Miesto ochrany prírody likvidácia

Envirorezort mal koncom novembra 2024 udeliť výnimku na usmrtenie bobra vodného na vodných tokoch Trnávka, Latorica a Bodrog. Ohrozených je až 36 jedincov.

„Ide pritom o živočícha, ktorý je prospešný a svojou činnosťou zadržiava vodu v krajine, čím nás chráni pred následkami zhoršujúcej sa klimatickej krízy,“ argumentuje My sme les.

Ochranári kritizujú Tarabu, ktorý miesto ochrany prírody povoľuje zabíjanie chránených druhov. Upozorňujú na to, že takéto masívne zabíjanie bobrov je v rozpore s významom zvieraťa pre vodozádržnú schopnosť krajiny a jej biodiverzitu.

„Bobor bol u nás približne pred 150 rokmi vyhubený a len v posledných desaťročiach sa postupne vracia. Napríklad, vo Veľkej Británii ho musia do prírody prácne navracať. V mnohých krajinách Európy a Severnej Ameriky oceňujú, že sa bobor vracia a pomáha im úplne zadarmo čeliť suchám, prívalovým zrážkam, zlepšuje kvalitu vody, zabraňuje erózii pôdy, ochladzuje prostredie a navracia život do krajiny,“ hovorí Ondrej Kameniar, zoológ a ekológ.

Dodáva, že Slovensko ide úplne opačným smerom a v čase klimatickej krízy a krízy biodiverzity ide likvidovať najväčšieho spojenca.

Vyrúbané tokanisko

Iniciatíva My sme les koncom januára upozornila aj na to, že štátne plochy vyrúbali súvislú plochu v 190-ročnom lese v centrálnej časti národného parku. Ide o lokalitu Šifrová, ktorá je známa ako jedno z miest, kde prežíva ohrozený hlucháň hôrny.

My sme les upozorňuje na to, že vyrúbané bolo tokanisko, miesto, ktoré hlucháne využívajú na rozmnožovanie. Ťažba mala byť schválená Správou národného parku Nízke Tatry na čele s Michalom Babničom.

Kameniar upozorňuje, že Tarabov nominant Babnič odsúhlasuje všetky ťažby, „akoby ani nebol na čele národného parku, ale lesného závodu“. „Bez ohľadu na to, že hlucháň a ďalšie vzácne druhy sú ohrozené vyhynutím, že naše posledné súvislejšie zachovalé lesy v národných parkoch začínajú vyzerať ako rešeto. To všetko v čase, keď na vlásku visí vysoká pokuta od Európskej únie práve za ničenie biotopov hlucháňa. Je to nepochopiteľné a zvrátené,“ hovorí.

Sú ohrozené

V roku 2024 zahynulo 144 medveďov. 92 bolo zabitých štátnymi ochranármi a poľovníkmi. Podľa iniciatívy ide o najvyšší počet ulovených medveďov za posledných 120 rokov. „Žiaľ, potvrdilo sa, že zabíjanie medveďov neznížilo počet útokov na človeka,“ upozorňuje.

Poukazuje aj na povolenie odstrelu vlkov, celkovo ich malo byť zabitých 23. My sme les hovorí, že ministerstvo ignorovalo hromadnú pripomienku aj vedecké argumenty, ktoré boli predložené v rozporovom konaní. I keď je aktuálne lov ukončený, hrozbu pre vlkov majú ďalej predstavovať pytliaci a stanovenie novej kvóty na sezónu 2025/2026.

Pozri aj:

Obyvatelia môžu prísť o majetky, dozvedeli sa o tom z médií: Taraba chce budovať elektráreň,…