Osobu Alfreda Nobela vníma väčšina ľudí len vďaka udeľovaniu prestížnych a v spoločnosti veľmi dôležitých cien. V skutočnosti išlo o významného chemika a vynálezcu, ktorý okrem iného stál aj za vznikom dynamitu. Svoj život zasvätil vede, nikdy sa neoženil a celú ceremóniou s Nobelovou cenou vymyslel kvôli jednej veľkej životnej náhode.
Albert Einstein, Jean-Paul Sartre, Martin Luther King Jr., Matka Tereza či napríklad Barack Obama. Aj títo významní ľudia získali v minulosti Nobelovu cenu v konkrétnej kategórii, pričom dané ocenenie bude pri ich menách žiariť naveky. Zrod myšlienky, aby boli vybraní kandidáti odmeňovaní za najväčší prínos ľudstvu za uplynulý rok, bol paradoxne poslednou vôľou vedca Alfreda Nobela, od ktorého smrti uplynie 10. decembra 2021 už 125 rokov.
Predurčený na vedeckú kariéru
Alfred Bernhard Nobel sa narodil 21. októbra 1833 v Štokholme do vedeckej rodiny. Jeho otec, Immanuel Nobel, tiež známy za svoj prínos v strojárstve a technike, mal so svojou manželkou osem detí. Vzhľadom na danú dobu a zlú finančnú situáciu však prežili detstvo len traja súrodenci, vrátane Alfreda. Ako opisuje portál Learnodo Newtonic, záujem o drobné explózie, výbušniny a všeobecne vedecké záležitosti sa u Alfreda prejavoval už od útleho veku.
Rodina sa časom odsťahovala do Petrohradu, kde mal jeho otec podľa dostupných zdrojov pracovať na výrobe prvého torpéda. Nobel nemal ešte ani 10 rokov, no už vynikal v jazykoch a plynule sa dohovoril po anglicky, rusky, francúzsky, nemecky či taliansky. Vďaka čoraz väčšiemu finančnému obnosu jeho otca sa mladík často zdržiaval u súkromných lektorov, ktorí ho okrem jazykov vzdelávali aj v chémii či fyzike.
V jedinej škole, ktorú ako dieťa navštevoval, vydržal len niečo vyše jedného roka. Jeho vzdelanie a túžbu po objavovaní nepoznaného to však vôbec neovplyvnilo. Už ako 18-ročný odišiel za vedou do Paríža a neskôr do Spojených štátov, kde si nechal patentovať vynález plynomeru.
Výbušniny a explózie, kvôli ktorým stratil brata
Po cestovaní a zbieraní informácií o používaní nytroglicerínu sa tesne pred dovŕšením tridsiatky vrátil Alfred aj s rodinou do Štokholmu, kde sa nadaný vedec venoval primárne výskumu kontrolovaných explózií. V roku 1863 vynašiel rozbušku, no jeho zanietenie do práce malo napokon katastrofický scenár.
Ako uvádza aj portál Live science, v septembri 1864 nastal v továrni na výrobu nytroglycerínu výbuch, ktorý si okrem iného vyžiadal aj život Nobelovho brata Emila. O tri roky neskôr si už Alfred nechal patentovať dynamit, teda jeho vlajkový vynález. V dynamite, ktorý pomenoval po gréckom slove „sila“, bol na tú dobu obrovský potenciál na využitie hlavne v ťažkom priemysle a baníctve.
Jedno smútočné oznámenie, ktoré mu zmenilo život
Nech už boli Nobelove vedecké vynálezy patentované za akýmkoľvek účelom, v danej dobe sa pre dynamit, rozbušky a chemické látky našlo aj iné využitie. Dynamit sa zrazu začal zneužívať vo vojenských konfliktoch a na Nobela sa postupne valila vlna kritiky za to, čo vlastne svetu spôsobil.
Kľúčovým bodom tohto celého sa však stala smrť ďalšieho z bratov Nobelovcov, Ludviga. V roku 1888 totiž viaceré spravodajské spoločnosti omylom uviedli do svojich novín nekrológ Alfreda, čo spustilo doslova nečakaný ošiaľ. Výtlačky daných novín vychádzali s rôznymi titulkami, pričom drvivá väčšina z nich ukazovala na Nobelove zločiny a škody proti ľudstvu, ktoré napáchali jeho vynálezy.
„Alfred Nobel, obchodník so smrťou, zomrel“ či „Muž, ktorý vynašiel spôsob, ako zarábať na masovom zabíjaní ľudí, včera zomrel“ – presne tak zneli nadpisy v tlači, z ktorých ostal samotný Nobel veľmi zaskočený a sklamaný.
Celý majetok daroval na to, aby naň ľudia spomínali v dobrom
Keďže v tej dobe 55-ročný Alfred Nobel ostal z ohlasu spoločnosti deprimovaný, rozhodol sa neskôr vykonať niečo, čo mu pomôže v napravení vlastnej reputácie. Nie z dôvodu, aby zakryl minulosť, ale preto, aby za sebou zanechal výrazný odkaz, po ktorom ako vedec vždy túžil.
V roku 1895 tak Nobel ako súčasť svojej poslednej vôle vložil majetok vo vtedajšej hodnote približne 30 miliónov eur na založenie Nobelových cien. Ako sa uvádza v jeho testamente, ktorý vydal v Paríži rok pred smrťou: „Všetky moje zostávajúce realizovateľné aktíva budú vyplatené nasledovne: kapitál, ktorý moji exekútori premenia na bezpečné cenné papiere, bude slúžiť ako fond, z ktorého sa bude každoročne rozdeľovať ocenenie tým, ktorí spravili pre ľudstvo v uplynulom roku najväčší úžitok.“
Aj keď sa nikdy neoženil a nespájajú sa s ním žiadni potomkovia, jeho rozhodnutie venovať celý finančný majetok na fond Nobelových cien vôbec nepotešil ostatných príbuzných či blízkych spolupracovníkov. Tak však znela posledná vôľa.
Ceremónia, ktorá drží už 120 rokov
Alfred Nobel sa v testamente vyjadril, že oceniť by chcel ľudí v piatich kategóriách. Literatúra, chémia, fyzika, medicína a mier. Toto sú odvetvia, ktoré si každoročne nachádzajú svojich úspešných laureátov už od roku 1901, kedy sa odovdzávali premiérové Nobelove ceny. To však bolo už päť rokov po smrti Alfreda, ktorý zomrel 10. decembra 1896 na následky mozgovej porážky.
Dodatkovo sa odovzdáva aj šiesta kategória, cena za ekonómiu, no keďže tá sa nenechádzala v Nobelovom závete, nie je považovaná za plnohodnotnú Nobelovu cenu. Jednotlivých kandidátov na ocenenie vyberá primárne Kráľovská akadémia vied vo Švédsku, ktorá spolupracuje s ďalšími inštitúciami. Ocenený si domov odnesie diplom, čestnú pamiatkovú medailu a tiež finančný obnos v hodnote necelých 8 miliónov eur, ktorý má slúžiť na pokračovanie či zlepšovanie práce ocenených.
Nobelovi sa tak splnil životný cieľ, a síce, že naňho budú ľudia spomínať ako na filantropa, ktorý sa snažil urobiť pre ľudí, vedu a literatúru čo najviac. Jeho rozhodnutie začať s oceňovaním vedcov, spisovateľov či aktivistov sa môže určite hodnotiť ako jedno z najúctyhodnejších, no zároveň bude stále považovaný aj za dlhoročného výrobcu zbraní a výbušnin, ktorý sa nepriamo podieľal aj na ľudskom nešťastí.
Nahlásiť chybu v článku