To, čo sa deje stovky metrov či kilometre pod povrchom našej planéty, ľudí odjakživa fascinovalo. V priebehu rokov sa vykonalo viacero experimentov, ktoré sa pokúšali odhaliť tieto tajomstvá. A jeden veľmi významný sa nedávno vedcom podarilo ukončiť a prinášajú svoje zistenia.
Valec horniny z plášťa
Výsledkom ich snahy je valec horniny s rekordnou dĺžkou 1 268 metrov. Je to ako cesta časom a veľmi zaujímavé je, že ide o časť zemského plášťa, teda vrstvy, ktorá sa nachádza pod zemskou kôrou.
Asi jeden z najznámejších vrtov na svete je Kolský supervrt, ktorý má hĺbku viac ako 12 kilometrov a nachádza sa na polostrove Kola, pričom je známy aj šíriacimi sa legendami o pekle.
A síce pri porovnaní hĺbok týchto dvoch vrtov vidíme, že tento nový je „iba“ desatinný, pre vedcov je oveľa významnejší. V prvom rade, vedci získali takmer súvislú vrstvu horniny na skúmanie a v druhom, ako sa uvádza v tlačovej správe k štúdii, vrt sa vykonal z „tektonického okna“, teda časti morského dna, kde boli odkryté horniny zo zemského plášťa. Vzorka sa odoberala pozdĺž Stredoatlantického hrebeňa v rámci expedície 399 „Building Blocks of Life, Atlantis Massif“, a to pomocou oceánskej vrtnej lode JOIDES Resolution. Odber sa napokon podaril na jar 2023.
Vzorky ich prekvapili
To že nešlo o jednoduchú úlohu, dokazuje to, že s prvými pokusmi o odber vzoriek sa začalo už v 60. rokoch minulého storočia. Vedci z viac ako 20 krajín získavali vzorky s cieľom pochopiť zloženie, štruktúru a kontext vývoja našej planéty.
Vedci v novej štúdii publikovanej v časopise Science, pod vedením profesora Johana Lissenberga z Cardiffskej univerzity teraz odhaľujú doteraz najrozsiahlejšie zistenia o vývoji plášťa Zeme.
„Keď sme minulý rok získali vzorky z plášťa, bol to veľký úspech v tom, že nám tieto horniny môžu veľa prezradiť o zložení a vývoji našej planéty,“ povedal Lissenberg a doplnil, že výsledky ich prekvapili, lebo sa líšili od toho, čo očakávali.
„V horninách je oveľa menej minerálneho pyroxénu a majú veľmi vysoké koncentrácie horčíka. To je výsledkom oveľa častejšieho tavenia hornín, než sme predpokladali,“ prezrádza.
Tieto tavenia pritom nastávali, keď plášť stúpal z hlbších častí Zeme smerom na povrch. Vedci tiež našli aj kanály, cez ktoré tavenina pretekala a môžu tak skúmať zloženie magmy po jej vzniku a po ceste nahor na zemský povrch.
Lissenberg hovorí, že je to dôležité preto, lebo ako sa plášť taví, „vyživuje“ sopky, a to najmä tie na dne oceánov, ktoré, aj keď si to mnohí ľudia neuvedomujú, predstavujú väčšinu sopečnej činnosti na Zemi.
Štúdia tiež poskytuje výsledky o tom, ako olivín, minerál, ktorý je hojne zastúpený v plášti, dokáže reagovať s morskou vodou, čo vedie k sérii chemických reakcií, pri ktorých sa produkuje vodík a ďalšie molekuly dôležité pre život. Podľa vedcov by práve toto mohol byť jeden zo základných procesov vzniku života na Zemi.
Nahlásiť chybu v článku