Sopečné aerosóly sa počas výbuchu 21. a 22. júna dostali až do stratosféry a už viac ako mesiac sa rozptyľujú po severnej pologuli. Počas viacerých dní ich zaznamenali aj pomocou lidaru umiestneného na stanici Poprad-Gánovce. Vo svojej analýze zverejnenej na webe Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) na to upozornil meteorológ Peter Hrabčák.
Sopečné aerosóly, prevažne drobné kvapôčky kyseliny sírovej, resp. jej roztoku s vodou, pochádzajúce z výbuchu sopky Raikoke v Aerologickom a radiačnom centre SHMÚ Poprad-Gánovce pomocou lidaru prvýkrát zaznamenali 27. júna, teda šesť dni po výbuchu. „Odvtedy sme ich pozorovali už približne počas 20 dní vrátane piatku 26. júla. Väčšinou sa nachádzali v hornej troposfére alebo v spodnej stratosfére vo výške okolo 10 až 15 kilometrov nad morom,“ spresnil Hrabčák.
Raikoke, v preklade brána do pekla, je približne pol kilometra vysoký sopečný ostrov a je súčasťou reťaze Kurilského súostrovia. „Predposledný výbuch sopky s rovnakým názvom, ako je názov ostrova sa vyskytol už pred takmer sto rokmi, v roku 1924. Nedávny, posledný výbuch sa odohral pred niečo vyše mesiacom v dňoch 21. a 22. júna a hlavná fáza erupcie trvala približne 12 hodín,“ priblížil Hrabčák.
Sopečný popol a plyny sa počas erupcie dostali pravdepodobne až do výšky 17 kilometrov. V tom čase bola tropopauza nad danou oblasťou vo výške asi 11 kilometrov, a teda veľké množstvo popola a plynov sa podľa meteorológa dostalo až do stratosféry. „Zo sopečných plynov je veľmi dôležitý najmä oxid siričitý. Podľa odhadov ho sopka Raikoke vychrlila v množstve asi 1,35 milióna tony. Tento plyn sa postupne rozptyľoval po severnej pologuli a zároveň dochádzalo k jeho chemickej transformácii na kyselinu sírovú,“ vysvetlil meteorológ.
Nahlásiť chybu v článku