Erupcia podmorskej sopky Hungy Tongy 15. januára 2022 by podľa vedcov mohla mať dlhodobé účinky na zimné počasie. Zmeny by mohli pretrvávať niekoľko rokov. O správe informoval portál Science Alert.
Svetoví odborníci na stratosférickú vedu intenzívne skúmajú následky, ktoré má výbuch podmorskej sopky Hunga Tonga (celým menom Hunga Tonga-Hunga Ha’apai). K výbuchu tejto sopky došlo na začiatku roku 2022. Výbuch bol taký obrovský, že vytvoril cunami v oblasti Tichého oceánu, a hneď niekoľko zvukových vĺn.
V histórii sme už zažili niekoľko masívnych výbuchov zemských aj podmorských sopiek. Výbuch Hungy Tungy je však najväčší od roku 1979, a teda od vzniku satelitov s možnosťou zbierať systematické a globálne údaje na monitorovanie atmosféry. Vďaka tomu mohli vedci skúmať satelitné pozorovania už od prvého dňa erupcie.
Vedci zistili, že erupcia by mohla mať pretrvávajúce účinky na naše zimné počasie v nasledujúcich rokoch.
Výsledky skúmania klimatických vplyvov zverejnili v časopise Journal of Climate.
Vodná para namiesto dymu
Vedci v prvom rade upozorňujú, že výbuch podvodnej sopky sa od tých pozemských líši v jednej zásadnej veci. Dym z pozemských sopiek stúpne k oblohe, čo vďaka oxidu siričitému vedie ku krátkodobému ochladeniu zemského povrchu.
Namiesto dymu však výbuch podmorskej sopky produkuje veľké množstvo vodnej pary. Konkrétne pri Hunge Tonge išlo o 100 až 150 miliónov ton, alebo ekvivalent 60-tisíc olympijských bazénov.
Všetka voda skončila v atmosfére, vo výške približne 15 až 40 kilometrov nad povrchom. Pretože je príliš suchá, zároveň neprodukuje ani mraky, ani dážď.
Znepokojujúcim následkom je to, že takýto vzduch pomáha pri chemických reakciách, ktoré ničia ozónovú vrstvu. Zároveň je veľmi silným skleníkovým plynom.
Vedci ďalej upozorňujú, že presné následky vodnej pary v atmosfére nedokážeme s istotou zmerať. Použili klimatické modely špeciálne zamerané na možné scenáre. Porovnali stratosféru v scenári bez výbuchu, druhý model vytvorili s pridanou vodnou parou.
Vplyv na ozónovú dieru a dlhodobá zmena teploty v zime
Zatiaľ potvrdili aspoň niekoľko teórií. Tou hlavnou je fakt, že jej prítomnosť sa aspoň čiastočne spolupodieľala na zväčšení veľkej ozónovej diery v období augusta až decembra 2023. Vedecká simulácia predpovedala ozónovú dieru takmer dva roky vopred.
Výbuch sopky tiež mohlo spôsobiť vlhké leto v Austrálii v roku 2024. Kým väčšina ostatných odborníkov očakávala presný opak (vďaka El Niňo), model vodnej pary predpovedal takýto scenár na dva roky dopredu.
Dodávajú, že vplyv výbuchu má zanedbateľný vplyv na globálne teploty. Rapídne zvyšovanie teploty vo svete sa teda nedá pripísať erupcii.
Zároveň predstavili znepokojivý scenár budúcnosti. Tvrdia, že výbuch Hungy Tongy mení spôsob, akým sa niektoré vlny šíria atmosférou. Erupcia bude mať vplyv na chladné a vlhké zimy v Austrálii až do roku 2029. Chladnejšie zimy bude mať i Škandinávia. Naopak, výbuch môže spôsobiť teplejšie zimy v Severnej Amerike.
Nakoniec upozorňujú, že ide len o jednu štúdiu a podobne ako každý iný klimatický model, ani tento nie je dokonalý. Výsledkami chcú podnietiť vedeckú obec k zvýšenému záujmu o vodnú paru v stratosfére a jej následky na svetovú klímu.
Nahlásiť chybu v článku