Michala Kováča ml. teda nechali v kufri auta pred policajnou stanicou v Hainburgu, ktorý je od slovenských hraníc vzdialený len zopár kilometrov. Následne rakúski policajti dostali anonymný telefonát, že pred budovou je auto so slovenskými poznávacími značkami a v jeho kufri je muž, na ktorého je vydaný medzinárodný zatykač.
Na základe medzinárodného zatykača, ktorý na Kováča ml. vydal v novembri 1994 Interpol v súvislosti s kauzou Technopol, ho rakúska polícia po pobyte v nemocnici zatkla a previezla do Viedne. Okolo 19:00 v deň únosu mu kriminalisti dovolili zavolať otcovi, ktorý však bol na východnom Slovensku. Aj s manželkou Emíliou sa dostavil do Hainburgu okolo polnoci. Sudca im ale nedovolil vziať syna na Slovensko. Po kriminalistickom preskúmaní prezidentov šofér odviezol na Slovensko len Kováčov Mercedes 190 D.
Žiadosť prezidenta Michala Kováča, aby vláda požiadala o vydanie jeho syna z Rakúska, ostala bez pozitívnej odozvy. Mečiar ako premiér sa vyjadril, že Slovensko nevie predložiť relevantné dôkazy o únose a teda niet právneho dôvodu na požiadanie o vydanie Michala Kováča ml. Práve politické tlaky medzi Kováčom a Mečiarom mali vyústiť do bodu, že SIS na rozkaz vyššej moci zorganizovala únos, ktorý by mohol prezidenta prinútiť k demisii.
Mečiarovi sa totiž nepáčilo, že Kováč bol v podstate dosadený ním, no nemal záujem podieľať sa na všetkých jeho rozhodnutiach a činoch. Čo sa týka únosu, Mečiar aj Lexa tento akt opísali ako samoúnos s cieľom zdiskreditovať osobu predsedu vlády, Mečiara.
Kováč ml. sa dostal z Rakúska na Slovensko po 176 dňoch od únosu, vo februári 1996, pričom slovenská strana s týmto krokom príliš nesúhlasila. Súd vo Viedni, ale ani orgány Interpolu však nemali právo na ďalšie konanie s Kováčom ml., ktorý sa do Rakúska dostal násilným zavlečením, píše rakúsky portál ORF.
Čo sa dialo po únose
Vyšetrovateľ prípadu, Jaroslav Šimunič, požiadal v súvislosti s únosom vtedajšieho šéfa SIS Ivana Lexu, aby niektorých príslušníkov SIS zbavil mlčanlivosti. Ten to odmietol a vzápätí Šimuniča ministerstvo vnútra odvolalo z vyšetrovania prípadu.
Pred novým vyšetrovateľom Petrom Vačokom v septembri 1995 vypovedal Oskar Fegyveres, že sa ako príslušník SIS podieľal na únose Kováča ml. Aj napriek dôkazom, ktoré SIS spájali s únosom, bol aj Vačok z vyšetrovania prípadu odvolaný. Fegyveres sa z obavy o život ukrýval v zahraničí. Spojku v komunikácii so Slovenskom mu robil Róbert Remiáš. Ten 29. apríla 1996 zahynul po tom, ako pod jeho autom vybuchol nástražný systém.
V roku 1998 sa však skončilo riadne funkčné obdobie prezidenta Michala Kováča. Národnej rade SR sa nepodarilo zvoliť novú hlavu štátu a prezidentské právomoci po 3. marci 1998 prešli na predsedu vlády Mečiara. Ten, využijúc svoje ústavné právo, rozhodol o zastavení, resp. nezačatí trestného stíhania trestných činov, ktoré mali byť spáchané v súvislosti so zavlečením Michala Kováča ml.
O zmenu týchto rozhodnutí sa usilovali poslanci Národnej rady SR, aj premiér Mikuláš Dzurinda, návrhy na zrušenie amnestií však pri hlasovaní v parlamente nenašli dostatočnú podporu. Aj ústavný súd 4. februára 1999 rozhodol, že žiadnu amnestiu nemožno ani zrušiť, ani zmeniť. O pár mesiacov na to sa skončilo aj obvinenie Kováča mladšieho v kauze Technopol, o čom rozhodol súd v Mníchove.
Kde je Michal Kováč ml. dnes?
Vladimír Mečiar v závere vyšetrovania smrti Remiáša pri rozprave o návrhu na zrušenia amnestií povedal slová, ktoré ostanú v ušiach Slovákov pravdepodobne navždy. „Rozhodnutie je, že skutok sa nestal. To znamená žiadne ovplyvňovanie, objednávanie vraždy nebolo. Rozhodol ten, kto je oprávnený rozhodnúť. Ostatní ste gágaji, táraji a pre mňa prďúsi.“
Dnes sa ešte stále hovorí aj o tom, že únos prezidentovho syna bol únosom štátu a čistý odraz Mečiarizmu. „Mečiarizmus a ľudia v jeho pozadí neuniesli len Kováča mladšieho. Uniesli celý štát. Keď oligarchovia z pozadia HZDS pochopili, že Mečiarova éra sa končí, okamžite preskočili k mladému a ambicióznemu Robertovi Ficovi. Veľkí hráči v pozadí zostali, pribudli k nim noví, len sa vymenili figúrky. Únos štátu mohol pokračovať,“ znejú slová Petra Bárdyho, šéfredaktora Aktualít.
A čo sa týka osoby Michala Kováča mladšieho, neskôr začal pracovať pre rezort zahraničia a európskych záležitostí. Od roku 2019 je veľvyslancom Slovenskej republiky v Spojených arabských emirátoch.
K únosu sa nikdy príliš aktívne nevyjadroval, pričom ešte na tlačovej konferencii vo Viedni z októbra 1995 povedal, „Nemám voči tým ľuďom, ktorí únos urobili žiadnu nenávisť a veľmi rád im odpustím všetko, čo urobili. Bol by som však rád, keď už nie trestne, aby boli aspoň morálne odsúdení všetcí tí, ktorí dali na môj únos príkaz a organizovali celú akciu.“
Na motívy únosu vyšiel v roku 2017 aj slovenský film s názvom Únos.
Nahlásiť chybu v článku