Presne pred 90 rokmi, 11. februára 1929, namerali v obci Litvínovice pri Českých Budějoviciach teplotu mínus 42,2 stupňa Celzia – je to vôbec najnižšia hodnota, aká bola kedy zaznamenaná na českom území. Informoval o tom spravodajský portál Novinky.cz s tým, že cez uplynulý víkend sa Česko tešilo z oteplenia, na niektorých miestach dokonca až na desať stupňov Celzia.
Treskúci mráz bol však v spomínaný deň roka 1929 aj na druhej strane vtedajšej Československej republiky, na stanici Vígľaš-Pstruša pri Zvolene, kde namerali mínus 41 stupňov Celzia, čo je zatiaľ neprekonaný slovenský rekord, napísali Novinky.cz.
Zima v sezóne 1928/29 bola mimoriadne drsná. Kým december bol ešte len slabo podpriemerný, v januári sa už začalo citeľne ochladzovať, a to až k mínus 29 stupňom. V druhej polovici januára síce prišlo krátke a mierne oteplenie až na štyri stupne, ale inak boli v januári a vo februári teploty celý čas pod nulou. S februárom prišiel rozhodujúci a zdrvujúci úder zimy.
V mrazivom a tiež suchom vzduchu, ktorý mal pôvod na Sibíri, padali teploty k hodnotám, aké si vtedy nikto nepamätal. V noci na 11. februára vládli pre extrémny mráz ideálne podmienky. Bolo jasno, bezvetrie a sneh.
V Litvínoviciach pri Českých Budějoviciach nameral amatérsky meteorológ Jaroslav Maňák, vtedy 48-ročný profesor matematiky a fyziky na českobudějovickom gymnáziu, rekordnú hodnotu mínus 42,2 stupňa. To bol taký hlboký mráz, že pracovníci Štátneho úradu meteorologického (SÚM) mali pochybnosti a jeden z nich sa vybral osobne údaj overiť na mieste.
Extrémne mrazy zaznamenali všetky vtedajšie stanice, najčastejšie dosahovali mínus 29 až mínus 35 stupňov.
Celý február roka 1929 je dodnes najchladnejším zaznamenaným mesiacom, priemerná teplota bola mínus 11 stupňov. Celá zima priniesla celkovo 62 ľadových dní, čo ju z tohto hľadiska zaraďuje na tretie miesto najchladnejších zím po sezónach 1829/30 (76 ľadových dní) a 1783/84 (73 ľadových dní).
Následky zimy v sezóne 1928/29 boli katastrofálne, píše portál Novinky.cz. Metelice, množstvo snehu a mrazy ochromili cestnú aj železničnú dopravu. Rybníky zamrzli takmer až k dnu. Zamrzli aj vodovody a plynové potrubia, ľudia trpeli núdzou o vodu, zástupy na uhlie vraj pripomínali vojnu. Noviny zapĺňali správy o počtoch zamrznutých ľudí, lesnej zveri a vtákoch, ktoré podľa kronikárov padali zamrznuté počas letu z neba a v Prahe ich zbierali po celých nošiach. Len v Čechách zničili mrazy 5,5 milióna ovocných stromov.
Mrzla však celá Európa, napríklad v Benátkach zamrzli kanály, pri chorvátskom Šibeniku dokonca more. Dagmar Honsová zo spoločnosti Meteopress pripomenula, že noc z 11. na 12. februára bola extrémne mrazivá aj v roku 2012. Najnižšiu teplotu, mínus 36,5 stupňa, vtedy namerali na Jezernej slati, rašelinisku pri obci Kvilda na Šumave.
Nahlásiť chybu v článku