Ak by ste vážili 30 alebo 40 ton, nemuseli by ste si veľmi robiť starosti s tým, či vás nejaký predátor zožerie alebo nie. Správanie vráskavca dlhoplutvého sa však vymyká všetkým štandardom. Ochraňuje ostatné morské živočíchy pred kosatkami dravými. Vzhľadom k tomu, že vráskavec z toho nemá žiadny prospech, vedci ostávajú zmätení z toho, prečo teda vráskavec „bojuje“ proti najväčším dravcom v oceáne. Niektorí naznačujú, že to robí z altruizmu, a teda z mravnosti, nezištnej služby.

V roku 2009 morský ekológ, Robert Pitman, pozoroval úžasnú scénu v pobrežných vodách Antarktídy, kedy videl vráskavca ako zachraňuje tuleňa, ktorý sa zrazil s ľadovou kryhou a stal by sa niečou večerou. Vráskavec však zasiahol v pravej chvíli. Pomocou plutiev ochránil tuleňa a pomohol mu sa vyškriabať na najbližšou kryhu, kde už bol v bezpečí.

Potom, čo Pitman videl tento neuveriteľný záchranný akt, rozhodol sa spolu s kolegami, že sa pozrú bližšie na zúbok práve vráskavcom a začali skúmať ich správanie a interakciu s kosatkami. 54 rôznych pozorovateľov nahlásilo medzi rokmi 1951 až 2012 až 115 interakcií medzi týmito živočíchmi. Presné údaje boli zverejnené vo vedeckom časopise „Marine Mammal Science“. Zásah vráskavca proti kosatke si môžete pozrieť na tomto videu.

[youtube -lw8_SAtX8o 720 410]

Z týchto 115 interakcií, 57% bolo iniciovaných zo strany vráskavcov, čo naznačuje, že aktívne vyhľadávajú kosatky, aby im zmarili všetky možné útoky. V takmer 87 percentách sa počas toho, ako kosatky lovili svoju korisť, vráskavec neukázal. No vždy, keď bol poblíž, snažil sa útoky zmariť. Vedci dodnes presne neprišli na to, prečo sa vráskavec správa takto ochranársky. Niektorí dokonca tvrdia, že sa jedná o nezištný počin. Je to vôbec pri zvieratách možné? Veď predsa platí pravidlo, že silnejší vyhráva.

Vráskavec zasiahol v takmer 89 percentách, pričom kosatky útočili nielen na vráskavcov, ale aj na ostatné morské živočíchy. Pozoruhodné teda je, že vráskavce nielenže chránia „svojich“, ale chránia aj ostatných v mori. Medzi ďalšie živočíchy, ktoré sa pridali vráskavcom na pomoc, patria napríklad mrože kalifornské, mesačník svietivý, tuleň obyčajný a šedé veľryby. Vráskavce dokonca používajú rôzne taktiky na to, aby odrazili útoky kosatiek. Snažia sa ich udierať plutvami, vydávajú tzv. kričiaci zvuk, alebo ich naháňajú a plašia.

Hoci si vedci nie sú celkom istí, prečo vráskavce konajú takto nesebecky, je veľmi pravdepodobné, že sa jedná o inštinkt, alebo teda pud. Kosatky často útočia práve na mláďatá vráskavcov. Vráskavce teda automaticky zasahujú vždy, keď v blízkosti začujú kosatky, aj keď nevedia, kto by mal byť ich obeťou. Prečo tak robia, aj keď sa nejedná o to, aby zachránili „svojich“, je však teda stále záhadou…

zdroj: interez.sk (Lucia M.), iflscience.com