Toto však nie je ani zďaleka jediná vojna, do ktorej sa Rusko pustilo. Vladimir Putin je pri pomyselnom kormidle už 22 rokov a za ten čas zažilo Rusko len málo období, počas ktorých by nebolo súčasťou nejakého vojnového konfliktu.
Rusko je súčasťou rôznych vojnových konfliktov už po stáročia. Len za posledných niečo vyše 100 rokov sa však v konflikte s Ukrajinou ocitlo až trikrát, a to v rokoch 1918, 1937 a 2014. Konflikt odohrávajúci sa v súčasnosti je ďalším v poradí a je otázne, ako to celé dopadne. Pozrime sa však na vojny, ktorých súčasťou sa stalo Rusko od roku 2000, teda od obdobia, kedy sa prezidentom krajiny stal Vladimir Putin. V postsovietských vojnách zahynuli už tisícky ľudí, ďalší prišli o svoje domovy a svojich blízkych.
Druhá čečenská vojna, 1999-2000
V rámci druhej čečenskej vojny (prvá prebiehala medzi rokmi 1994 až 1996) sa ruské sily snažili obnoviť federálnu kontrolu nad čečenským separatistickým regiónom. Aj keď tie najdôležitejšie boje boli ukončené v roku 2000, ruské vojská v danej oblasti operovali až do roku 2009. Podľa portálu BBC v máji v roku 2000 prezident Putin vyhlásil priamu nadvládu z Moskvy, ruské vojská nad Čečenskom prakticky prevzali kontrolu.
V roku 2002 čečenskí rebeli prepadli divadlo v Moskve a vzali do zajatia najmenej 800 ľudí. Ruské vojská na budovu zaútočili jedovatým plynom, zomrela väčšina rebelov, ale aj najmenej 120 zajatcov. Počas ďalších potýčok, ktoré sa v priebehu obdobia čečenskej vojny odohrali, zomreli stovky ľudí, medzi nimi aj detí.
Rusko-gruzínska vojna, august 2008
Tento konflikt je známy aj ako vojna v Južnom Osetsku a odohral sa medzi 7. až 16. augustom v roku 2008. Postavili sa proti sebe ozbrojené sily Gruzínska, Ruska, Južného Osetska a Abcházska. Aj keď oficiálne konflikt vyvolalo samotné Gruzínsko, Rusko výrazne prispelo k eskalácii. Podľa portálu Atlantic Council to bola prvá európska vojna 21. storočia.
Aj keď trval tento ozbrojený konflikt len krátko, jeho následky sú badateľné do dnešného dňa a výrazne ovplyvnil geopolitickú situáciu. Navyše, Rusko za svoj podiel na jeho eskalácii nenieslo takmer žiadne následky. V priebehu niekoľkých dní prišlo o život najmenej 280 ľudí a v nemocniciach museli ošetriť vyše 1 500 ranených.
Rusko-ukrajinská vojna, 2014
Nie je to tak dávno, čo sa vyeskaloval konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou, v roku 2014 totiž prebiehala vojna na východe Ukrajiny – v Donbase. Postavili sa proti sebe ukrajinské vojenské jednotky a proruskí separatisti. Podľa portálu BBC však Putin tvrdil, že ruské vojská zakročili len preto, lebo boli prinútené k sebaobrane.
20. februára v roku 2014 zažil Kyjev najhorší deň za posledných 70 rokov. V priebehu 48 hodín podľa BBC padlo konfliktu za obeť najmenej 88 ľudí. Vojaci pálili do protestujúcich, ktorí sa chránili štítmi vyrobenými z čokoľvek, čo našli okolo seba. 18. marca následne Putin podpísal dokument, vďaka ktorému sa Krym stal súčasťou Ruskej federácie.
22. apríla úradujúci ukrajinský prezident nariadil obnovenie vojenských operácií proti proruským militantom na východe krajiny. 2. mája zomrelo po útokoch v Odese 42 ľudí. 14. júna proruskí separatisti zostrelili vojenské lietadlo, následkom čoho zahynulo ďalších 49 ľudí. 30. júla sa Európska únia a USA dohodli na sankciách, ktoré mali byť uvalené na Rusko. Mierová dohoda medzi Ukrajinou a Ruskom bola napokon podpísaná 5. septembra v Minsku. Vojaci sa z východu Ukrajiny stiahli 24. septembra, ďalší nasledovali v októbri.
Netrvalo dlho a situácia je napätá opäť
Ako informuje Global Conflict Tracker, Rusko na Ukrajinu opäť zaútočilo už na jar v roku 2021. Neskôr v októbri začalo Rusko opäť presúvať vojská a zbrane bližšie k hraniciam s Ukrajinou. Satelitné zábery z novembra a z decembra minulého roka jasne ukazovali, že ruské vojská sa dali do pohybu bez akéhokoľvek vysvetlenia. Koncom decembra bolo v blízkosti ukrajinských hraníc rozmiestnených viac ako 100 000 vojakov a americká vláda už vtedy upozorňovala, že Rusko môže začiatkom roka 2022 zaútočiť.
A nemýlili sa, obyvatelia mnohých ukrajinských miest skutočne žijú v strachu a obávajú sa o svoje životy a domovy. Len počas prvého dňa konfliktu prišlo podľa portálu The Independent o život najmenej 137 Ukrajincov a 316 je ranených, mŕtvi a ranení sú aj ruskí vojaci. Medzi obeťami sú však nielen vojaci, ale aj civilisti. Kto môže, uteká z Kyjeva, ale aj z ďalších miest.
Iní hľadajú útočisko v staniciach metra. Putinovo konanie odsúdili hlavy viacerých mocností a Ukrajine vyjadrili solidaritu. Veria, že Rusko by malo byť potrestané za nezmyselné utrpenie, ktoré svojím konaním spôsobilo.
Nahlásiť chybu v článku