V poradí štvrtá planéta našej slnečnej sústavy je pre nás dodnes veľkou záhadou. Nebolo to tak dávno, ako vedci objavili na povrchu Marsu vodu. Išlo o veľký zlomový moment v jeho skúmaní, ktorý však priniesol viac otázok ako odpovedí. Voda sa totiž na Marse správa pomerne zvláštne. Je poriadne slaná, najviac je jej na póloch vo forme ľadu, alebo pod ľadovou pokrývkou. V iných častiach planéty je cirkulácia vody poriadne divoká. Podľa najnovšej analýzy voda z Marsu uniká každé dva roky cez obrovskú dieru v atmosfére, hovorí štúdia uverejnená ešte v apríli v časopise Geophysical Research Letters.
Výskumy z posledných rokov nám ponúkli aký taký obraz o tom, kde a aká voda sa na Marse nachádza. Vieme, že sa na planéte kedysi dávno nachádzala vo veľkom množstve v podobe riek, jazier i morí. Vieme aj, že dnes sa nachádza hlavne na póloch, v podobe ľadu či podpovrchových zásobík extrémne slanej no tekutej vody. Čo sa ale deje s vodou v ostatných častiach červenej planéty?
Na cirkuláciu vody na Marse sa najnovšie zameral rusko-nemecký tím vedcov pod vedením Dmitryho Shaposhnikova z Moskovského fyzikálno-technického inštitútu. Už nejaký čas vieme, že v nižších vrstvách marťanskej atmosféry migruje vodná para smerom na póly. Ako presne, a prečo takto cirkulácia vody na Marse funguje, je však stále záhadou. A práve na túto otázku sa vo svojej analýze pokúsil medzinárodný tím odpovedať.
Obrovská diera v atmosfére
Medzinárodný tím vedcov prichádza po svojej analýze s niekoľkými zisteniami a zaujímavou teóriou. Vedci zistili, že stredná vrstva atmosféry Marsu je taká studená, že nedokáže udržať vodnú paru a v podstate tým ruinuje kolobeh vody v atmosfére tak, ako ho poznáme napríklad na Zemi. Na základe počítačových simulácií potom zistili, že voda z Marsu zrejme uniká každé dva roky cez obrovskú dieru v atmosfére.
Výsledky výskumu popisuje portál LiveScience. Vedci sa v štúdii odrážajú od faktu, že kým na severnej a južnej pologuli Zeme sú letá viac menej podobné, na Marse je všetko trochu inak. Pre naklonenie osi Marsu je leto na severnej pologuli Marsu oveľa teplejšie ako na tej južnej. Analýza tiež ukázala, že v strednej vrstve atmosféry Marsu sa počas leta otvára akási diera s rozmermi od 60 do 90 km, cez ktorú sa vodná para dostáva do vyšších vrstiev atmosféry. Cirkulácia atmosféry ďalej časť vody „zanesie“ do polárnych oblastí, časť uniká do otvoreného vesmíru. Podľa vedcov sa tak deje v priemere raz za dva roky. Príčinou je nedostatok slnečného žiarenia.
Ten je dôsledkom častých a mohutných piesočných búrok, ktoré sú typickým prejavom počasia na povrchu Marsu. Piesočné búrky bránia slnečnému žiareniu prenikať až k povrchu planéty a de facto tak ochladzujú celý Mars. Vedci tiež zistili, že čiastočky vody a ľadu sa nabaľujú na piesočné a prachové častice a znovu končia iba na póloch Marsu. Vedci veria, že práve tento výskum by im mohol pomôcť lepšie pochopiť, ako sa z Marsu plného vody stala kedysi veľmi dávno vyprahnutá červená planéta.
Nahlásiť chybu v článku