Ako iste všetci dobre vieme, astronauti sú kvalifikovaní zamestnanci, ktorí podnikajú cestu do vesmíru, no nie sú to žiadni „super ľudia“, ktorí nemajú svoje potreby. V 60. rokoch minulého storočia, keď sa NASA snažila dostať človeka prvýkrát do vesmíru, na tieto potreby nejako nemyslela.
Prišiel však rok 1961, kedy sa Alan Shepard stal prvým americkým astronautom, ktorý bol vo vesmíre a nastal problém. Shepard bol nútený spraviť svoju potrebu do nohavíc. Vtedy si NASA uvedomila, že nemyslela na úplne všetko a nastal tak nepríjemný problém.
Vesmírna spoločnosť tak potrebovala veľmi rýchly a dobrý plán aspoň na malú kúpeľňu, v ktorej by mohli astronauti vykonávať svoje potreby. Po ukončení misie Apollo v roku 1975 označili pracovníci spoločnosti NASA močenie a defekáciu za „nepríjemné aspekty vesmírneho cestovania“.
Do vesmíru tak boli poslané rôzne provizórne riešenia, ako napríklad vrecká či závesné toalety. Toto príslušenstvo síce zjednodušilo viaceré problémy astronautov, no aj tak to nebolo veľmi pohodlné. Peggy Whitson, astronautka, ktorá bola vo vesmíre rekordných 665 dní uviedla, že chodenie do kúpeľne s nulovou gravitáciou nepatrilo medzi jej obľúbené činnosti.
Úplne prvé zariadenia na močenie vyzeralo ako „močové kondómy“, ktoré boli v troch veľkostiach a NASA ich prezývala aj „roll-on manžety“. Problém bol však v tom, že ženy ich používať nemohli. Toto zariadenie bolo vytvorené z latexu a obsahovalo plastovú hadicu, ventil, svorku a zberné vrecko. Nebol to však práve najlepší systém a moč niekedy unikol.
Tieto „manžety“ využil aj John Glenn na misií Mercury Atlas 6. Let trval len 4 hodiny a 55 minút, a preto NASA nemusela okrem moču riešiť nič iné. Problém nastal pri misií Gemini v 60-tych rokoch, kedy sa vesmírna spoločnosť musela potrápiť aj s druhou potrebou. Prvé zariadenie na túto potrebu však nebolo ani zariadenie. Boli to iba tašky, ktoré mali astronauti pri potrebe naplniť.
„Po defekácií musel člen posádky vak utesniť a začať ho miešať s baktériami, ktoré mali stabilizovať výkaly,“ uviedla NASA. Keďže táto úloha bola veľmi nepríjemná a zdĺhavá, astronauti väčšinou jedli ľahko stráviteľné potraviny a užívali laxatíva.
Tento spôsob však nebol práve najlepší. Počas misie Apollo 10 v roku 1969 astronaut Tom Stafford povedal: „Podajte mi rýchlo servítku! Vo vzduchu pláva výkal!“
Spoločnosť NASA vyvinula „fekálny ochranný systém“ pre Apollo astronautov, pretože nebolo možné používať vaky mimo kozmickej lode. Tento systém pozostával z páru krátkych nohavíc, ktoré mali niekoľko vrstiev absorpčného materiálu. Tieto šortky slúžili na to, aby vsakovali akékoľvek exkrementy.
Nakoniec však prišla éra raketoplánov a s nimi nielen ženy, ale takisto aj toalety vo vesmíre. Nový raketoplán bol vybavený toaletou v hodnote 50 000 dolárov (približne 42 770 eur), ktorý mal názvom „Systém zberu odpadu“.
Používať túto toaletu však nebolo vôbec jednoduché. Otvor bol široký menej ako 10 centimetrov, čo je len približne štvrtina veľkosti bežného otvoru toalety. Astronauti sa tak museli ešte na Zemi naučiť, ako túto toaletu používať a v niekoľkých prípadoch mali dokonca aj kameru, aby dokázali nájsť presnú polohu. Do toalety sa nesmel vhadzovať ani použitý papier.
Dnes astronauti Medzinárodnej vesmírnej stanice používajú stále malý otvor v toalete. Samostatný lievik, ktorý je vybavený ventilátorom, posúva exkrementy ďalej a po dokončení toalety sa všetko uloží do plastového vrecka a posunie sa na nákladnú loď, ktorá pred príletom na Zem zhorí.
Peggy Whitson, ktorá strávila vo vesmíre omnoho dlhšiu dobu, ako ktokoľvek iný, povedala, že „plávanie“ vo vesmíre je skvelé, no používanie toalety nie. Toalety na ISS sú dosť účinné pri zbere moču, pretože okolo 80-85% sa recykluje a stáva sa pitnou vodou pre astronautov. Whitson však chce, aby NASA vytvorila také zariadenie, ktoré zrecykluje úplne všetok moč. Spoločnosť Associated Press uviedla, že problém s toaletou bol problémom už od prvého vesmírneho „výletu“.
Minulý rok spoločnosť NASA spustila Space Poop Challenge, ktorá mala vyriešiť problémy s potrebami v prípade, že by astronauti museli byť vo vesmírnych lodiach dlhý čas. Príkladom je napríklad misia na Mars. Toto zariadenie získalo prvú cenu v hodnote 15 000 dolárov.
Systém je založený na malom prístupovom otvore na rozkroku, ku ktorému môžu byť pripevnené rôzne vrecká alebo rúrky na zber odpadu. Toto zariadenie dokonca môže astronautom pomôcť zmeniť si svoje spodné prádlo bez toho, aby skladali skafandre.
Síce NASA tento systém používať úplne nemôže, môže použiť niektoré časti na to, aby rozvinula lepšie spôsoby na obliekanie skafandrov a iných oblekov v budúcnosti.
Thatcher Cardon, dôstojník vzdušných síl a lekár tvrdí, že rovnaký dizajnový koncept by mohol byť použitý aj na iných miestach na tele pre núdzové operácie.
Aj napriek mnohým zaujímavým nápadom to však stále nevyzerá, že by sa astronauti dočkali v krátkom čase komfortných toaliet.
sciencealert.com
Nahlásiť chybu v článku