Pokiaľ sú predpoklady vedcov správne, znamená to, že o obsahu blízkej planéty Merkúr sme sa celé roky mýlili. V skutočnosti je možno jeho vnútro omnoho hodnotnejšie, než sme si mysleli. O správe napísal portál Live Science.
Predošlé predpoklady hovorili o planéte Merkúr ako o domove veľkého množstva grafitu, ktorý bol jedinou formou uhlíka v hraničnej vrstve medzi jadrom a plášťom.
Niečo na tejto teórii nesedelo doktorovi Yanhaovi Linovi. Odborník si pred niekoľkými rokmi uvedomil, že vysoký obsah uhlíka na planéte môže naznačovať, že vo vnútri sa udialo niečo unikátne.
V štúdii, ktorú vedci vydali 14. júna v žurnále Nature Communications, prišli s novou zaujímavou teóriou.
14,48 kilometra hrubá vrstva diamantov
Ich výskum naznačuje, že extrémne podmienky prítomné medzi jadrom a plášťom planéty mohli spôsobiť vznik a akumuláciu hrubej vrstvy, ktorá obsahuje obrovské množstvo diamantov.
Hodnotný poklad mohol vzniknúť následkom procesu, ktorý poznáme z teórie o vzniku niektorých planét. Vedci sa domnievajú, že planéta Merkúr, podobne ako iné, sa vyformovala ochladzovaním horúceho oceánu magmy. Postupne sa v tomto oceáne vytvorilo centrálne jadro, pričom zvyšná magma zase kryštalizovala.
Ešte v roku 2019 sa prišlo na to, že plášť Merkúra môže byť približne o 50 kilometrov hlbší, než sa pôvodne predpokladalo. Odpoveď sa ukrýva práve v novoobjavenej vrstve, pretože tá by umožnila podmienky, v ktorých by sa uhlík namiesto grafitu kryštalizoval na spomínaný diamant.
Tím belgických a čínskych vedcov pre cieľ výskumu vytvoril simulačný model, ktorý v experimentoch napodobňoval vysokotlakové a vysokoteplotné podmienky na planéte.
Vytvorili akúsi chemickú polievku zloženú zo železa, z oxidu kremičitého a uhlíka, aby napodobnili magmatický oceán, pomocou ktorého sa mohol Merkúr vyvinúť do dnešnej podoby. Nakoľko povrch planéty má byť tiež bohatý na síru, zmes následne zaplavili rôznym množstvom sulfidu železa.
Vďaka simuláciám vedci prišli k záveru, že vo vrstve medzi jadrom a plášťom planéty mohla potenciálne vzniknúť vrstva diamantov, ktorá zároveň stabilizovala teplotu planéty. To by podľa výsledkov znamenalo, že planéta okrem grafitu obsahuje približne deväť míľ (14,48 kilometra) hrubú vrstvu diamantu na hranici medzi jadrom a plášťom.
Čo sa však týka možností ťažby, ľudí na Zemi možno sklameme. Aj v prípade, ak by sa dalo k planéte dopraviť a prekonať extrémne teploty, je možná vrstva diamantu ukrytá v hĺbke 485 kilometrov pod povrchom. Jej existencia je však pre vedcov významná, pretože by mohla byť zodpovedná za magnetické pole planéty.
Podľa slov doktora Lina sú výsledky štúdie schopným podkladom pre pochopenie iných, podobných planét, ktoré sa Merkúru približujú veľkosťou a zložením. Pomocou výsledkov vedcov by sme tak mohli hlbšie nahliadnuť do spôsobu, akým funguje vytváranie planét so všetkým, čo dané procesy ovplyvňuje.
Nahlásiť chybu v článku