Astronauti sú špeciálne trénovaní na to, aby vo vesmíre vydržali celé týždne, ba dokonca mesiace. Keď však do vesmíru putoval Sergej Krikaľov, nemohol tušiť, že sa stane rekordérom. Kvôli politike sa totiž nemohol vrátiť na Zem, na vesmírnej stanici tak strávil takmer rok.
V článku sa dozviete aj:
- aká bola kariéra Sergeja Krikaľova;
- prečo musel súhlasiť s tým, že ostane vo vesmíre dlhšie;
- prečo sa nemohol vrátiť domov a stal sa posledným sovietskym občanom;
- prečo ho chceli zatknúť za dezertérstvo.
Lety do vesmíru sa stávali rutinou, politika situáciu skomplikovala
Sergej Krikaľov sa už od mladosti zaujímal o dianie vo vesmíre. Už po ukončení školy v roku 1981 sa pridal k organizácii NPO Energia, ktorá bola zodpovedná za lety do vesmíru. Ako píše portál Discovery Magazine, cesty do vesmíru sa pomaly, ale isto stávali rutinou. Oficiálne sa stal Krikaľov kozmonautom v roku 1985 a absolvoval tréning, vďaka ktorému mal zvládnuť náročný pobyt na vesmírnej stanici Mir (prvá permanentne obývaná ruská vesmírna stanica).
Napriek tomu, že meno Krikaľova poznal (a aj dnes pozná) len málokto, podieľal sa aj na záchrane niekoľkých životov. Keď Sovieti v roku 1985 stratili kontakt so Saľutom 7, Sergej bol členom pozemného riadiaceho tímu, ktorý plánoval odvážnu záchrannú misiu. O tri roky neskôr aj samotný Krikaľov absolvoval svoj prvý úspešný let na Mir.
V máji v roku 1991 sa Krikaľov chystal na svoj druhý let, spoločnosť na palube Sojuzu mu robil Anatolij Arcebarskij a Britka Helen Sharmanová. Štartovali z Baikonuru v Kazachstane, informuje Inverse. Ten bol v tom čase ešte stále súčasťou Sovietskeho zväzu. Keď skupinka astronautov putovala do vesmíru, politika nebola to, čo ich trápilo najviac. Dni Krikaľova, ale aj jeho kolegov, boli plné práce a experimentov.
Pobyt mal trvať „len“ 144 dní
Okrem toho museli dbať aj o to, aby čo najviac zmiernili vplyv pobytu na vesmírnej stanici na ich fyzické, ale aj psychické zdravie (pri dlhom pobyte vo vesmíre hrozí zvýšené riziko vzniku rakoviny, porúch imunity či oslabenie svalov a kostí). Následný návrat do prostredia s normálnou gravitáciou taktiež nie je ľahký.
Pobyt mal celkovo trvať 144 dní, potom sa mal Krikaľov vrátiť domov do Leningradu. Nemohol tušiť, že to sa už nikdy nestane. Jeho domovina sa v priebehu pomerne krátkeho času rapídne zmenila. Ako píše web Short History, Krikaľov plnil na palube funkciu leteckého inžiniera. Vzhľadom na to, že bol v tom čase jediným dostupným mužom v tejto pozícii, súhlasil s tým, že na Mire ostane o niečo dlhšie. Nemohol ale tušiť, že napokon ostane vo vesmíre, takpovediac zaseknutý, takmer rok.
Mohol za to fakt, že 26. decembra 1991 sa Sovietsky zväz rozpadol. Politická, ale aj ekonomická kríza zapríčinila, že sa kozmonautov návrat domov stal jednoducho nemožným. Aby toho nebolo málo, v čase krízy dostal povolávací rozkaz a takmer bol na neho vydaný zatykač za dezertérstvo. Armáda si však v poslednej chvíli uvedomila, že Krikaľov nie je dezertér, je uväznený na palube vesmírnej stanice.
Bol posledným sovietskym občanom, domov sa vrátil po 312 dňoch
Kozmonautovi robilo vrásky na čele to, že netušil, kedy vôbec bude jeho návrat možný a ako sa bez neho zaobíde jeho manželka Elena s 9-mesačnou dcérkou. Svoj voľný čas vo výške 350 kilometrov nad Zemou trávil okrem iného komunikáciou s rádioamatérmi. Práve oni ho informovali aj o aktuálnom dianí v jeho rodnej krajine. Komunistická veľmoc sa rozpadla, Leningrad sa zmenil na Petrohrad a Krikaľov sa oficiálne stal posledným sovietskym občanom, píše portál Discovery Magazine.
Vo vesmíre napokon strávil 312 dní. Aby toho nebolo málo, stanica Mir bola známa ako malé, veľmi zapáchajúce a večne hlučné miesto. Moskovská vláda Kazachstanu prisľúbila, že na Mire bude mať svoje miesto aj kozmonaut z tejto krajiny, práve ten mal Krikaľova vystriedať. Akosi sa však nevedelo, kedy presne sa tak má stať. Arcebarskij aj Sharmanová sa medzičasom už dávno dostali domov.
Prioritou bolo šetrenie prostriedkami
Rusko čelilo finančným ťažkostiam, dokonca uvažovalo aj o predaní Miru. Ani Kazachstan nemal peniaze na to, aby zabezpečil Krikaľovov návrat. V jednom z rozhovorov sa podľa portálu UNILAD kozmonaut vyjadril, že aj keď to pre jeho zdravie vôbec nebolo ideálne, prioritou bolo v tom čase čo najviac šetriť prostriedkami.
Po 10 mesiacoch ale napokon Krikaľov dostal skvelú správu, mal sa pripraviť na cestu domov. Čerstvého vzduchu na Zemi sa napokon opäť nadýchol 25. marca 1992. Tu však jeho kariéra kozmonauta neskončila a do vesmíru lietal aj potom. Napriek incidentu strávil podľa NASA vo vesmíre viac ako 800 dní. Samozrejme, ďalší kozmonauti neskôr dĺžku jeho pobytu vo vesmíre prekonali. Napríklad, ruský kozmonaut Valerij Poljakov strávil medzi rokmi 1994 až 1995 na palube stanice Mir 438 dní, informuje portál Space.
.jpg){kind=link}
Nahlásiť chybu v článku