Vedci z NASA majú hlavu neustále v oblakoch. V 70. rokoch pracovali na projekte, ktorý predurčoval budúcnosť ľudstva v celkom iných rozmeroch. Ich vízie sa odvtedy pozmenili, no cieľ zostáva rovnaký – vybudovať vesmírnu kolóniu mimo Zeme.
Počas nevinne nazývaných „letných štúdií“ v roku 1975 sa postupne rodili plány na čosi veľkolepé. Vedci z NASA chceli vybudovať vesmírne kolónie na obežnej dráhe Zeme. Pracovali na troch rozdielnych typoch pre tisícky ľudí. Niektoré mali skutočne blízko k realite, problém však nastal v ich financovaní.
Kolónia Stanford Torus chcela prostredie plné prírody
Najbližšie k realite sa dostal projekt s názvom Stanford Torus, kolónia v tvare prstenca, ktorú mohlo obývať naraz 10 000 ľudí. Energiu mala získať zo slnečného svetla prostredníctvom systému vonkajších a vnútorných zrkadiel, zároveň mala neustálou rotáciou vytvárať vo vnútri prostredie umelej gravitácie. Náčrty konštrukcie zahŕňali aj také plány ako vysadiť stromy, rastliny či dokonca vybudovať vodnú nádrž v podobe jazera. Snaha preniesť prírodu a človeka mimo komfortného prostredia bola veľká, napokon ju zmaril nedostatok finančných prostriedkov. Kongres USA totiž projektu znížil rozpočet, a tak zostal len na papieri.
Bernalova sféra zmenila tvar
Ďalším neúspešným, avšak nápaditým projektom, bola takzvaná Bernalova sféra. V základných obrysoch nasleduje svojho predchodcu, no vedci jej chceli dať skôr cylindrový tvar. Opäť sa tu nachádza systém nastaviteľných zrkadiel, ktoré mali zabezpečovať slnečnú energiu 10 000 ľuďom. V roku 1977 sa veľmi optimisticky predpokladalo, že už do 90. rokov by kolónia mohla byť plne funkčná. Problémom sa však opäť stali peniaze.
NASA mala veľké plány o tom, ako kolónie otvoria cestu novým druhom priemyslu, v pláne bol vesmírny turizmus, baníctvo asteroidov či využívanie slnečnej energie. To všetko malo napokon obohatiť aj samotnú Zem.
O´Neillov cylinder mal veľké ambície
Za jeden z najambicióznejších projektov sa dodnes považuje O´Neillov cylinder. Za jeho návrhom stojí fyzik Gerard O´Neill, ktorého víziou bola 30 kilometrov široká konštrukcia s cieľom poskytnúť domov až miliónu ľudí. NASA projekt pracovne pomenovala ako Ostrov 3 s myšlienkou, že bude obývaný treťou generáciou v 21. storočí.
Podľa predstáv vedcov mali celé generácie ľudí žiť v týchto kolóniách. Chceli dokonca skonštruovať rôzne moduly na pestovanie potravín a prepájaním kolónií mali zabrániť ich rotácii smerom od Slnka. V súčasnosti to možno vnímame ako bláznivé plány, no vízia NASA bola celkom realistická, okliešťoval ich len nedostatok financií.
Budúcnosť smeruje na Mars
Vedci neustále hľadia vpred a ani neúspech ich neodradil, nové vízie sa obrátili na Mars. Rozšírenie programu Apollo začalo opäť uvažovať o vesmírnej stanici na dráhe Zeme a o bližšom preskúmavaní Marsu, premýšľalo sa dokonca o ľudskej posádke. Napokon veľké plány sklamal znížený rozpočet, nekonali sa tak žiadne stanice mimo Zeme, no vedcom sa podarilo vyslať viaceré sondy na iné planéty.
Od plánov obývať dráhu Zeme sa postupne upustilo a cieľom zostáva aj naďalej Mars. NASA naň chce dostať ľudskú posádku, pričom pristátie na povrchu červenej planéty zatiaľ plánuje na rok 2035. Vyslaná misia by mohla na planéte umiestniť malý skleník pre budúcu kolonizáciu. Dr. Ellen Stofanová, ktorá mala na starosti ostatných vedcov v NASA, sa dokonca vyjadrila, že niet pochýb o tom, ak po dosiahnutí Marsu bude ich ďalšou zastávkou Jupiterov mesiac Europa.
Musíme uznať, že optimizmus vedcom nechýba. Napriek niekoľkým škrtom v rozpočte neustále snívajú a chcú svoje projekty premeniť na realitu. Ak sa im to podarí, ľudia možno získajú novú dovolenkovú destináciu.
allthatisinteresting.com
Nahlásiť chybu v článku