Ak by ste sa opýtali bežného človeka na ulici na nebezpečné zvieratá, ktoré žijú v našej prírode, je dosť možné, že medzi prvými by spomenul aj vlka. Vlk dravý je významnou šelmou našich lesov a napriek tomu, že medzi niektorými ľuďmi nemusí mať najlepšiu povesť, je to zviera, ktoré si právom zaslúži našu pozornosť, starostlivosť a ochranu. A navyše, označovať ho za nebezpečného živočícha je, povedzme, diskutabilné.
Legislatívny „mačkopes“
Momentálna situácia s vlkmi na Slovensku je zložitá až chaotická, čo priznáva aj ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Prijatím vyhlášky ministerstva životného prostredia k zákonu o ochrane prírody a krajiny podľa rezortu pôdohospodárstva nastala situácia, keď dva rovnocenné právne predpisy upravovali lov vlka dravého diametrálne odlišne.
Jeden predpis tak zaradil vlka medzi celoročne chránené živočíchy a zároveň druhý predpis určoval obdobie, kedy sa vlk môže loviť. Práve ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka určilo ročnú kvótu lovu vlka dravého v poľovníckej sezóne 2023/2024 na 60 jedincov. Lov na základe tejto kvóty však bude možný až po zmene vyhlášky rezortu životného prostredia k zákonu o ochrane prírody a krajiny, ktorou sa vlk dravý vypustí zo zoznamu chránených živočíchov, uvádza SITA.
Výmenou vlády sa zmenilo aj smerovanie envirorezortu. Z predbežnej informácie zverejnenej na legislatívno-právnom portáli Slov-Lex sa dozvedáme, že vlk by mohol byť na Slovensku lovený tak, ako to bolo pred rokom 2021. Cieľom rezortu je zníženie škôd na hospodárskych zvieratách spôsobovaných vlkom a podľa ministerstva životného prostredia sa to dá docieliť práve preradením vlka dravého zo zoznamu chránených živočíchov do zoznamu vybraných druhov živočíchov.
Prečo sa loví vlk?
Vlk dravý, tak ako to má aj vo svojom názve, je neprekvapivo naozaj dravé zviera. To ale automaticky neznamená, že by sme ho mali vnímať negatívne, práve naopak. Vlky plnia aj v slovenskej prírode mimoriadne významnú funkciu, ktorá, žiaľ, býva často opomínaná. Svojím lovom regulujú počty jeleňov či diviakov, ktoré pri premnožení páchajú veľké škody v lesoch či na pestovaných plodinách, ktoré sú väčšie než tie, ktoré vykonajú vlky. Rovnako tiež bránia šíreniu chorôb medzi lesnou zverou, keďže choré a slabé jedince vlky prirodzene lovia. Tým ozdravujú faunu, a tiež vylepšujú genofond. A dotýka sa to aj nás. Napríklad, lov chorých diviakov je, ako sa píše v petícii Nestrieľajte vlky, mimoriadne významnou prevenciou pred šírením afrického moru ošípaných.
Bez vlkov by sa prirodzene premnožila raticová zver a tá by začala spôsobovať rozsiahle škody. Úloha vlka dravého v prírode je významne regulačná a ak človek zasiahne do tejto rovnováhy, tak sa nám to jednoducho vypomstí.
Na to, prečo sa vôbec vlky lovia, sme sa opýtali ekológa a poslanca Európskeho parlamentu Michala Wiezika (Progresívne Slovensko/Renew Europe): „Poďme na to vylučovacou metódou. Vlka nekonzumujeme, nejde teda o mäso. Vlk objektívne nie je nebezpečný pre zdravie a život človeka. Škody, ktoré spôsobuje, sú vyvážené tlmením škôd spôsobených jeho prirodzenou korisťou. Zostáva nám teda hlavne trofej, ktorá patrí určite k lukratívnym a medzi poľovníkmi vyhľadávaným fenoménom, za ktorý sú mnohí ochotní platiť. Som presvedčený, že dnes je to jediný objektívny dôvod za snahou o znovuzavedenie lovu vlka na Slovensku.“
Vlk je dravec, ale človeku neublíži
Samozrejme, vlk ako dravé zviera sa dostáva do konfliktu so záujmami ľudí. Niekedy napáda hospodárske zvieratá, na Slovensku ide najmä o ovce. Keďže je vlk (aspoň zatiaľ) chráneným živočíchom, štát preberá zodpovednosť za finančné straty, ktoré spôsobí. V roku 2022 tak bolo vyplatených viac ako 446-tisíc eur farmárom ako náhrada škody.
Je pochopiteľné, že chovatelia oviec tak majú vlka prirodzene v nemilosti a volajú po jeho regulácii. Tu sú ale zaujímavé štatistické zistenia, ktoré ukázala Štátna ochrana prírody SR. Na základe tvrdých čísiel a teda dát, keď sa v rokoch 2010 až 2013 každý rok lovilo vyše 130 vlkov, tak škody na ovciach narastali. Keď sa v ďalšom období lov vlka znižoval, škody boli stále vyrovnané. Takýto efekt je pritom pozorovaný nielen na Slovensku, ale ukazujú to aj dáta z Európy či zo Severnej Ameriky.
Michal Wiezik, má pre tento až paradoxný fenomén logické vysvetlenie: „Plošná regulácia, ktorú navrhuje MžP, môže viesť k rozbitiu vlčích svoriek a narušeniu ich spoločenskej štruktúry. Často sa v minulosti stávalo, že v rámci svorky došlo k usmrteniu starších a skúsenejších jedincov, tzv. alfa páru. To sú v podstate rodičia členov svorky, svorku riadia a organizujú. Pod ich skúseným vedením dokáže svorka najefektívnejšie fungovať a zamerať sa na prirodzenú korisť, ktorou sú jelene alebo diviaky. Ak do tohto páru zasiahnete a niektorého z členov usmrtíte, spôsobí to rozvrat svorky. Jej efektivita klesá a je tak odkázaná na fyzicky menej náročnú korisť, hospodárske zvieratá. Škody tak týmto spôsobom môžu rásť.“
Namiesto odstrelu vlkov by sa mali zavádzať preventívne opatrenia, ako sú rôzne bariéry či elektrické oplotenia, ktoré efektívne bránia útokom. Tieto opatrenia by mal dotovať štát a peniaze, ktoré by inak vyplácal farmárom z dôvodu usmrtenia hospodárskych zvierat vlkmi, by mohol investovať radšej takto.
Wiezik uznáva, že voľne pustené ovce alebo kravy sú pre vlky ľahkým terčom a pripomína využívanie psov. „Hlavným spôsobom je využitie špeciálne vyšľachteného plemena strážnych – pastierskych psov. Tradíciu má u nás slovenský čuvač, ale osvedčili sa aj iné mohutné pastierske plemená. Tieto psy považujú stádo oviec za svoju svorku, z tohto dôvodu sa už ako šteňatá držia spolu s ovcami a dokážu efektívne odvrátiť útok a vlky zahnať. Dôležitá je tiež ochrana stáda v podobe elektrických oplotkov, ktorá bráni najmä tomu, aby sa ovce, počas noci a potenciálneho útoku, rozpŕchli. Efektívnym uplatňovaním ochranných opatrení sa dajú škody stiahnuť na minimum až nulu.“
Možno by niekto namietal, že vlk je nebezpečný pre človeka. To je ale čistý výmysel. Za posledných 100 rokov totiž na našom území nebolo hodnoverne zdokumentované ani jedno zabitie človeka vlkom.
Európska únia chráni vlky, no možno nie dlho
Európska únia a jej výkonný orgán — Európska komisia, považuje vlka za dôležitú súčasť európskej prírody a uvedomuje si nutnosť jeho ochrany. Avšak aj tu, možno trochu nečakane, sa objavujú názory o regulácii vlka.
Tlačová správa eurokomisie zo septembra tohto roku tvrdí, že návrat vlka do oblastí, kde sa nevyskytoval, vedie k čoraz častejším konfliktom s poľnohospodárskymi a poľovníckymi komunitami.
K problematike sa vyjadrila aj samotná predsedníčka Európskej komisie, Ursula von der Leyenová: „Koncentrácie svoriek vlkov v niektorých európskych regiónoch sa stali reálnym nebezpečenstvom pre hospodárske zvieratá a potenciálne aj pre ľudí.“
Ursulin poník a vlk GW950m
Ursula von der Leyenová má pritom významný dôvod nemať vlky v láske. Ako píše Politico na svojej špeciálnej stránke, tak túto antipatiu mohol významne ovplyvniť dátum 1. september 2022. Niekedy po polnoci sa do Burgdorf-Beinhornu, v nemeckom Dolnom Sasku, vkradol vlk. Podarilo sa mu tam preniknúť a usmrtil 30-ročného poníka menom Dolly. Poník, pochopiteľne, nemal voči silnému predátorovi žiadnu šancu. Na druhý deň ho vo vysokej tráve objavil muž menom Heiko von der Leyen, manžel predsedníčky Komisie.
Ursula je totižto podľa Bildu vášnivou jazdkyňou a v Burgdorf-Beinhorne chová kone a poníky. „Celá rodina je touto správou mimoriadne otrasená,“ povedala.
Z Dolly boli odobraté vzorky a bol tiež identifikovaný vlk, ktorý mal poníka usmrtiť. GW950m, alebo tiež „Snowy“, ako ho neskôr nazvali ochranári, to mal odrazu nahnuté. Nevedomky zabil obľúbeného poníka najvplyvnejšej ženy sveta podľa Forbes.
Ursula von der Leyen trauert um Pony Dolly: »Fürchterlich mitgenommen von der Nachricht« https://t.co/zqpV984JCl pic.twitter.com/AmfUgLX8n5
— Deutschland Germany (@Deutschland_BRD) September 3, 2022
Mesiac po incidente bol Snowy označený za možného páchateľa aj iných útokov na hospodárske zvieratá a bola udelená výnimka na jeho odstrel, a to aj napriek tomu, že je chráneným živočíchom.
Okamžite tu vznikla domnienka, či v tom nie je zapojená aj von der Leyenová, na čo hovorkyňa regionálnej ochrany prírody pre denník taz odmietla odpovedať. Snowy avšak unikal pred hlavňami lovcov, a to až tak dlho, že pre tlak ochranárskych združení sa napokon povolenie na odstrel zrušilo a vlk, ktorý iba konal tak, ako mu pudy kážu, hádam aj teraz pobehuje po lesoch v Dolnom Sasku.
Najväčšia frakcia europarlamentu a podkopávanie envirozákonov
No vyzerá to tak, že Európska komisia sa nevzdáva a Ursula má podporu frakcie Európskej ľudovej strany, ktorá má k ochrane prírody, niekedy menej akčný postoj, ako by sme si mohli priať.
Politico pripomína, že na budúci rok sa budú konať voľby Európskeho parlamentu a že Európska ľudová strana sa stavia k Green Deal, teda snahe urobiť Európsku úniu do roku 2050 klimaticky neutrálnou, chrbtom, a to paradoxne v čase, keď sa výkyvy extrémneho počasia ukazujú čoraz viac.
Najväčšia strana europarlamentu tak navrhuje dať si pauzu v ochrane prírody, čo sa páči aj viacerým lídrom štátov. Je to ale pílenie si konára pod sebou samým. Len minulý rok v dôsledku klimatických zmien a horúčav zomrelo viac ako 60-tisíc Európanov. A nič nenasvedčuje tomu, že by to malo ustupovať.
Europoslanec Wiezik, ktorý je súčasťou skupiny Renew Europe, tvrdí, že s blížiacimi sa voľbami je badať u najsilnejšej európskej frakcie snahu o oslabenie ambicióznych cieľov vyplývajúcich z Green Deal. „Je za tým silný vplyv agrárnej a lesníckej lobby, o ktorú sa mnohí zástupcovia tejto frakcie pri svojom zvolení opierali. Niežeby predtým bola EPP naklonená environmentálnym ambíciám. Pôsobil som v tejto frakcii prvú polovicu svojho mandátu a môžem potvrdiť, že prezývku “klimatickí dinosaury” si zasluhujú. Štandardne je ich cieľom ambície v ochrane prírody a životného prostredia tlmiť. Nie je vzácny úkaz, keď ich otvorene považujú za “ľavicovú ideológiu”. V čase klimatickej krízy a krízy straty biodiverzity je to zo strany najväčšej frakcie veľmi nebezpečný postoj. Aj preto sa naše cesty nakoniec rozišli, prestúpil som do Renew Europe a toto svoje rozhodnutie som nikdy neľutoval.“
Príkladom je Nature Restoration Law, keď sa ochrana prírody stala obeťou politického boja a vedecké fakty išli bokom. „EPP sa prostredníctvom spojenia s krajnou pravicou a poľnohospodárskych populistov v iných frakciách podarilo túto dôležitú legislatívu takmer potopiť. Nakoniec nariadenie po obrovských problémoch prešlo aj cez záverečný trialóg a zostáva, aby ho prijala ešte posledný raz Rada a Plénum Európskeho parlamentu. Je to kľúčová súčasť Green Dealu, bez nej by sa vážne narušila jeho integrita a malo by to vážny dopad aj na kontinuitu zelených politík v EÚ v ďalších rokoch.“
Čelíme klimatickej zmene a kríze biodiverzity. Každé odkladanie zelenej transformácie či v priemysle, doprave alebo pôdohospodárstve a ochrane prírody zvyšuje účet pre budúce generácie a znižuje naše šance, že z týchto kríz vyjdeme posilnení a kompatibilní s planétou.
Nahlásiť chybu v článku