Je tvárou mnohých úspešných projektov, medzi ktoré patrí otvorenie Športzóny a Dracula Gymu v Banskej Bystrici. Stal sa prezidentom Slovenskej Muay Thai asociácie (SMTA) a taktiež otvára 1. ročník výučby thajského boxu aj na športovom gymnáziu. Má za sebou 90 profesionálnych zápasov v ringu, no kariéru ešte na klinec nevešia, práve naopak, jeho príprava na ďalší zápas je v plnom prúde. Bližšie si ho predstavíme v rozhovore.
Na úvod by som sa rada opýtala, ako sa ti darí, čomu sa momentálne venuješ a ako vyzerá tvoje leto.
Čo sa thajského boxu týka, darí sa mi veľmi dobre. Posledný zápas som vyhral, bol síce náročný a súper bol ťažký, no podarilo sa. Leto si užívam hlavne so synom. Polovicu leta som mal prázdniny, takže sme chodili na stanovačky, boli sme na dovolenke a čas som venoval aktivitám s rodinou. V druhej polovici sa už pripravujem na zápas, ktorý sa mi črtá a riešim povinnosti spojené so Športzónou a Dracula Gymom. Rozbiehame veľa nových projektov.
Ako si sa dostal k thajskému boxu? Prečo to nebol napríklad futbal alebo hokej?
Niekedy som futbal hrával, asi 5 rokov a robil som popritom rôzne športy, no futbal ma držal najdlhšie. Potom som šiel na vojnu, kde bol thajský box vo forme sebaobrany, takže to bol taký prvý impulz. Po vojne som doma nič nerobil, len som sa pofľakoval a kamoš mi navrhol, či nejdem s ním vyskúšať nejaké tréningy. Začal som, prišli prvé zápasy, pohltilo ma to a už som pritom 18 rokov.
Prečo „Dracula“? Ako vznikla táto prezývka?
Prezývku som dostal na prvom turnaji o svetový titul v Hongkongu. Číňania majú radi prezývky a tým, že som bol Európan a volám sa Vladimír, si to nejako odvodili od slávneho Draculu (Vlad Ţepeş pozn. redakcie) a táto prezývka mi odvtedy prischla. Už na plagáte som bol Vladimír „Dracula“ Moravčík. A vlastne aj moje zápasy tak vyzerali. Keď nešla krv zo mňa, tak išla zo súpera (smiech).
Stretol si sa niekedy osobne s násilím na ulici? Ak áno, ako si riešil túto situáciu?
U nás je to v porovnaní so svetom trochu iné, miernejšie. Preto som sa s nejakým veľkým násilím nestretol. V meste niekedy pár opitých jedincov vyvoláva konflikty, ale väčšinou som z toho vyšiel tak, že som danému človeku dohovoril alebo som sa otočil a neriešil som to. Nie som typ, ktorý by v meste riešil problémy bitkou. Thajský box pre mňa nie je o samotnom bití sa. Je to skôr o duchovne, disciplíne a voľnosti.
Medzi bežnými ľuďmi totiž stále prevláda mienka, že ľudia, ktorí robia bojové umenie, tieto skúsenosti následne využívajú aj mimo ringu. Vieš to potvrdiť alebo vyvrátiť?
Samozrejme, veľa ľudí si to stále myslí. No potom sú tu tí, čo nás naozaj berú ako športovcov. Najdôležitejšie je povedať to, že ľudia, ktorí vyvolávajú konflikty vonku, chodia na tréningy maximálne len mesiac, dva, skončia s tým, a potom to aplikujú v meste. Môžem zaručiť, že chalan, ktorý boxuje dlhšie, nemá chuť takéto veci riešiť, nemá na to energiu, pretože tréningy sú tak náročné, že by ho v živote nenapadlo používať svoje nadobudnuté skúsenosti vonku. Väčšinou sú to naozaj ľudia, ktorí sa na bojové umenie prihlásia z frajeriny a myslia si, že sú majstri zemegule. Tomuto športu potom nerobia príliš dobré meno.
Budeš učiť thajský box aj na športovom gymnáziu. Ako vysvetliť rodičom, že z ich detí nevyrastú bitkári?
Áno, je to jeden z projektov, ktoré momentálne rozbiehame. Otvárame 1. ročník tréningov thajského boxu na športovom gymnáziu. Žiaci majú možnosť prísť trénovať doobeda, v rámci vyučovania a aj poobede. Majú k dispozícii objekt Športzóna a Dracula Gym, trénujú so mnou, čo si myslím, že je v dnešnej dobe naozaj super. Mám dobrý pocit z toho, že sa nám to podarilo a veľmi sa teším.
A ako to vysvetliť rodičom? Rodičia by mali prísť a spoznať mňa, ako trénera a aj ostatných chalanov, ktorí trénujú nielen profesionálnych športovcov, ale aj bežných ľudí, ktorí sa na thajský box prihlásia. Tak uvidia, aký máme prístup. Vysvetľovať niekomu, že sme tu normálni, je náročné, treba si to zažiť na vlastnej koži. Nikoho nenútime ísť do ringu a biť sa. Mnoho zverencov rieši napríklad len kondíciu, silu alebo sebaobranu.
V Športzóne, ktorú si založil, vidieť aj úplne malé deti. Od akého veku je vhodné začať s bojovými umeniami? Vysvetľujete aj deťom, že biť sa mimo telocvičňe nie je správne?
Je to individuálne. Detské tréningy sú zamerané hlavne na pohybovú prípravu. Samozrejme sa učia aj boxovať, no nie je to hneď nejaký dril. V Thajsku je to inak. Tam boxujú už 6-ročné deti, no ľudia tam nemajú veľmi na výber. Buď budeš kuchárom v nejakej reštaurácii, taxikárom alebo budeš robiť thajský box.
S bojovými umeniami u nás deti začínajú už od 5-6 rokov, ale do budúcna by som to rád rozdelil na dve kategórie, a to od 3 do 6 rokov, pretože vidieť, hlavne veľký záujem od rodičov, čomu sa úprimne teším. Rodičia chodia pravidelne na tréningy, aby videli, ako ich deti trénujú. Druhá skupina by bola od 6 do 12 rokov, kde by sme už viac pracovali aj na technike. Najdôležitejšia je disciplína a hlavne úcta k tomu svojmu parťákovi, s ktorým trénujem. To deťom vždy vysvetľujeme a je to gro, na čo dbáme.
Máš malého syna. Chcel by si, aby aj on „pričuchol“ k thajskému boxu alebo mu dáš voľnosť vo výbere toho, čo chce robiť?
Určite mu tú voľnosť dám. Už skúšal aj hokej, ale to ho na čas prešlo. Samozrejme, chodí so mnou aj do telocvične, takže myslím, že k boxu jednoznačne „pričuchne“. Základy ho už učím, už len kvôli tomu, aby to mál v rámci sebaobrany a disciplíny. Aký šport si ale vyberie, keď bude starší, je na ňom.
V ringu si zvyknutý na to, že rany dostávaš, ale aj dávaš. 3. septembra budeš hosťom v bystrickej talkshow Povec ty u Mareka Polomského. Si pripravený na to, že môžeš dostať aj nejaký podpásový úder? Tešíš sa?
Na Mareka sa veľmi teším, je to veľmi príjemný chalan. Samozrejme, podpásovky očakávam, ale budem sa snažiť, ich aj vracať. Takže sám som zvedavý, ako to tam všetko dopadne. Dúfam, že príde dosť divákov a že sa tam spolu zabavíme.
Ak sa o ňom chcete dozvedieť viac, určite sa príďte pozrieť, ako ho vyspovedá Marek Polomský na talkshow Povec ty. Lístky zakúpite tu.
Nahlásiť chybu v článku