Práca vodiča autobusu sa v dnešnej dobe môže zdať ako zastarané povolanie, ktorému sa väčšinou venujú tí skôr narodení. Výnimkou, ktorá potvrdzuje pravidlo, je aj mladý Slovák Viliam, ktorý sa po skúsenostiach v gastronómii rozhodol presedlať za volant autobusu. 

Ako opisuje aj Vilo v našom rozhovore, dnes je pre absolventov stredných škôl veľmi široká škála možností na zamestnanie sa v zahraničí. 26-ročný absolvent Hotelovej akadémie sa za roky dostal od práce šéfkuchára v Taliansku až k šoférovaniu autobusu v Rakúsku, čo opisuje ako veľkú životnú skúsenosť.

Pre viacero ľudí sa po ukončení odbornej strednej školy otvorí možnosť odísť pracovať do zahraničia. Mal si to rovnako aj ty?

Povedal by som, že dnes má možnosť odísť do zahraničia každý, možností je naozaj veľa. Potom je to už na každom individuálne, ako sa rozhodne. Osobne som mal skvelé možnosti a mojím snom bolo Taliansko. Motivovalo ma k tomu hlavne obdobie, kedy som počas štúdia na strednej škole pracoval v talianskej reštaurácii v Prešove. Chodilo tam veľa zahraničných hostí a aj rôzna slovenská smotánka. Používali sme tam s talianske suroviny a robili sme väčšinou talianske recepty.

Do praxe profesionálneho vodiča si sa však dostal až po skúsenostiach v zahraničnej gastronómii. Čo ťa viedlo k tejto dosť výraznej zmene zamerania, keď aj gastronómia je dobre plateným sektorom?

Je pravdou, že aj gastronómia je dobre plateným sektorom. Môj dôvod na zmenu bol však ten, že v gastronómii som si odrobil takmer 6 rokov. Za ten čas som  pracoval na asi všetkých pozíciách od umývača riadu, cez čašníka, kuchára až po pozíciu šéfkuchára.

Keďže už som ovládal oveľa lepšie jazyk, povedal som si, že určite sa dá aj táto výhoda využiť a peniaze si môžem zarobiť aj ľahším spôsobom. Práca kuchára, respektíve šéfkuchára je krásne zamestnanie, lenže je to drina. Je tam veľa stresu a treba poriadne makať. Povedal som si, že peniaze sa dajú zarobiť aj kvázi ľahšie. Začal som sa teda obhliadať po rôznych možnostiach, no hlavne po niečom, čo by ma bavilo, bolo menej stresujúce a zarobilo viac alebo aspoň rovnako veľa peňazí.

Kedy ti prvýkrát vôbec napadlo, že by si išiel robiť vodiča autobusov? Aké boli úplné začiatky?

Popravde, v hlave som to mal stále. Motivoval ma k tomu aj môj otec s krstným otcom. Za volantom som v podstate vyrástol. Otec pracuje viac než 20 rokov ako vodič autobusu, rovnako aj krstný. Páčilo sa mi to povolanie, videl som, čo to obnáša a o čom to vlastne je. Niekomu všeobecne šoférovanie lezie na nervy, mňa to ale vždy bavilo.

Rozhodol som sa, že skúsim niečo iné. Vedel som, že chcem šoférovať a uvidím, že ako sa v tom nájdem. Povedal som si, že som mladý a nič tým nestratím. Naopak, že môžem len získať. Tak som išiel na kurz do autoškoly, kde som si spravil zároveň skúšky na kategórie C (nákladné vozidlá, pozn.) aj D (autobus, pozn.).

Začínal si s prácou vodiča na Slovensku? Aké su vlastne podmienky na výkon tohto povolania? Stačí “len” vodičské oprávnenie?

Vodiča autobusu som začal robiť na Slovensku. Potom, ako som skončil skúšky, som začal pracovať vo firme SAD Prešov. Zbieral som skúsenosti od otca ale aj iných kolegov, ktorí ma školili. Hneď som zistil, že je to tá práca, ktorú chcem vykonávať. Práca vodiča nie je ťažká, ale je veľmi zodpovedná. Keď to porovnám s prácou kamionistov, tak človek sa nevezie sám. Treba byť extrémne zodpovedný.

Keď chce niekto začať ako vodič autobusu, nestačí len vlastniť vodičský preukaz. Ďalšie peniaze sa platia za psychotesty, tachokartu, kvalifikačnú kartu a aj zdravotnú prehliadku. Keď máte toto všetko a ste spôsobilí, vtedy si môžete sadnúť za volant autobusu a začať jazdiť.

Ako by si zhodnotil podmienky na prácu vodiča autobusu na Slovensku?

Všade je to iné, záleží podľa firmy a aj podľa konkrétneho človeka. Systém je však iný aj medzi východom Slovenska a napríklad Bratislavou. Na východe Slovenska mi napríklad nevyhovoval pracovný čas. Síce robíš dva dni a potom sú dva dni voľna, no väčšinou začínaš ráno končíš až okolo polnoci. Nesie si to svoju daň, ale na to sa dá zvyknúť.

Podmienky, ktoré sa týkajú autobusov, sú na Slovensku slabšie ako v zahraničí. Ostatné veci ako komfort vodiča, automatické prevodovky a iné, sú v zahraničí samozrejmosťou. Na Slovensku to však v prímestských linkách často nevidíte. Ani v Rakúsku však nemáme všetky vozidlá s automatickou prevodovkou, nájdu sa aj tie s manuálnou.

Akí sú Slováci cestujúci? Musel si riešiť aj nejaké nepríjemné situácie?

Slovenských cestujúcich by som zhodnotil ako dobre vychovaných a slušných. Sú však aj takí, čo robia bordel alebo sú opití. Ale čo sa týka nás Slovákov, nemal som s nimi problémy. Dnešná mladá generácia na Slovensku sú také „teliatka“, bez pozdravu či poďakovania. Ako šofér prídeš do kontaktu s každým typom človeka. Asi záleží od výchovy každého z nás.

Mal som pár nepríjemností s opitými cestujúcimi, ktorí nemali cestovný lístok. My, profesionálni vodiči, sa však nesmieme nechať vyprovokovať. Najlepšie je poprosiť dotyčného aby vystúpil, ak to nepomáha, treba zavolať políciu a oni to vyriešia. Nie je to hanba, je to o tom, aby si človek zbytočne nepoškodil.

Naopak, Rakúšania sú dosť chladní, veľmi konzervatívni. Na to nie sme na Slovensku, alebo napríklad aj podľa mojich skúseností v Taliansku, zvyknutí.

Prečo si sa rozhodol odísť za týmto zamestnaním do Rakúska? Bola dôvodom odchodu aj finančná stránka?

Do Rakúska som sa rozhodol odísť aj preto, pretože mi bolo ľúto zahodiť skúsenosti s nemeckým jazykom. Keďže som pracoval od 18 rokov v zahraničí, bol som zvyknutý aj na iný plat, čiže aj to ma motivovalo odísť.

Sú na autobusárov v Rakúsku prísnejšie nároky ako u nás?

Nepovedal by som, že sú v Rakúsku vyššie nároky. Možno ak dresscode, ale to platí aj na Slovensku. Firmy si dávajú záležať na tom, aby vodič pôsobil ustrojene. Riešia sa aj nároky na presnosť. Skoré odchody sa trestajú pokutou. Meškanie je povolené tak 3-4 minúty, niekedy v zime sa však stane, že meškáš aj 30 minút, vtedy ľudia nestíhajú do práce, no vodič to veľmi neovplyvní. Musíš ísť zodpovedne a bezpečne tak, aby sa cestujúci dostali zdraví a v pohode z bodu A do bodu B.

Kontroluje sa aj zdravotný stav a ďalšie kvalifikácie. Keď som sa tu uchádzal o prácu, bolo potrebné mať komplet všetko preložené do nemčiny s úradnou pečiatkou od prekladateľa.

Ako vyzerá tvoj denný pracovný režim?

Líši sa to každý deň. Ani jeden deň nie je rovnaký. Každý deň, respektíve dva dni pred šichtou, mi príde na pracovný telefón plán, ako budem pracovať. Každý plán sa začína inak. Napríklad, jeden deň začneš o 12:00 a končíš večer o 19:00. Sú však aj plány, kedy začínam o 3:00 v noci a koniec je o 13:00. Dbá sa na odpočinky, dobu jazdy a podobne.

Prídem do práce podľa plánu, vždy je to o 15 minút skôr, a musím skontrolovať autobus po technickej stránke. Pracujem pri meste Graz, pripravujem si teda autobus na jazdu priamo do mesta. Línie a cesty sú väčšinou veľmi úzke, treba preto byť veľmi ostražitý.

Aj vďaka tomu som však získal veľké skúsenosti. Počas tejto zimy som už musel nahadzovať na autobus aj reťaze. Čo sa týka času po šichte, ak je nádrž pod 3/4, treba autobus dotankovať. O poriadok v autobuse sa stará firemná upratovačka.

Ako by si porovnal rozdiel medzi prístupom zamestnávateľa v Rakúsku a na Slovensku?

Prístup zamestnávateľa je individuálny. Na slovenského zamestnávateľa nemôžem povedať jedno zlé slovo. V Rakúsku pracujem v štátnej firme a tiež nemôžem nič vytknúť, všetko je v poriadku. Nerobil som však v súkromnom sektore. Otec aj krstný však áno a mali rôzne zážitky, aj tie nepríjemné.

Ako je to s platom v porovnaní na Slovensku a v Rakúsku?

Plat je veľmi individuálna vec. Nadčasy, sviatky, príplatky, odmeny, diéty, všetko záleží od množstva detailov. Na Slovensku si vieš zarobiť 1 000 – 1 200 eur, v Rakúsku je to kľudne aj dvakrát-trikrát toľko. Ale ako hovorím, záleží na tom, koľko si schopný a ochotný si zarobiť. Úplne inak je to vo Švajčiarsku, tam si vodič dokáže zarobiť aj 6 000 eur.

Do akej miery je v tomto povolaní povinnosť ovládať cudzí jazyk?

Čo sa týka znalosti cudzieho jazyka, teda v mojom prípade nemeckého, vyžaduje sa to na dosť vysokej úrovni. Robia sa rôzne školenia, ktoré sú v nemčine a teda musíš vedieť, čo počúvaš. Taktiež tá komunikácia s cestujúcim musí prebehnúť v poriadku, čiže jazyk treba ovládať. Ďalšie jazyky sú len plusom. Pamätám si niečo aj z Taliančiny, čo mi v minulosti pri zahraničných cestujúcich pomohlo.

Ak človek nevie jazyk, myslím si, že je zbytočné sa uchádzať o pozíciu vodiča autobusu. Na začiatkoch sú aj momenty, kedy sa na zákrute pýtaš domácich, kam máš vlastne ísť, keďže tú cestu ešte nemáš tak dobre zapamätanú.

Na Slovensku sa stávajú aj prípady, že vodič v autobuse plnom ľudí šoféruje pod vplyvom alkoholu. Ako je to s touto problematikou v Rakúsku?

Alkohol za volantom je osobitná kapitola. Podľa mňa, toto nie sú profesionálni vodiči. V Rakúsku si to vodiči nedovolia. Tu sú za to tvrdé tresty a je otázne, či si dotyčný po takom probléme ešte niekedy zašoféruje. Kontrolu na alkohol som tu nikdy nemal. Ale čo som počul, tak sa väčšinou kontrolujú zájazdové autobusy, nie prímestské linky.

Povolanie šoféra autobusu je u nás často vnímaná ako “zabudnutá” pozícia pre starších pánov…Aj ty si však príkladlom, že to tak nieje…

Neviem, či by som to takto kategorizoval. Niekedy bolo jednoduchšie si vybaviť vodičský prekuaz na autobus. V Bardejove, kde som začínal, som bol najmladší. Nepovedal by som, že to ľudia vnímajú tak zastaralo. Je to aj o tom, že na Slovensku je v mladom veku ťažšie si zarobiť na všetky potrebné preukazy. Celá táto záležitosť ma totiž vyšla na 3 500 eur.

Je to drahé, niekedy to tak nebolo. Myslím si, že to je dôvod, prečo je na Slovensku málo mladých vodičov autobusu. V podobnom platovom ohodnotení môže ísť mladý človek aj na stavbu, odrobí si a má pokoj.

Dodal by som však, že profesionálneho vodiča nerobia preukazy, ale skutočná prax. Nemám síce až tak veľa skúseností, aby som to takto hodnotil, ale videl som a vidím, ako by mal profesionálny vodič šoférovať a viesť autobus.

Pozri aj:

Namiesto ženy miloval holuba, kvôli Edisonovmu podrazu musel kopať kanály. Nikola Tesla bol génius, ktorý…