Všetkým nám je známe, že ľudské oko dokáže zachytiť len vlnovú dĺžku určitého žiarenia. Je to interval od 380 nm do 780 nm. Nevieme teda zachytiť celé spektrum optického žiarenia. Nedávna štúdia však zistila, že predsa len vidíme viac, než sme si doposiaľ mysleli. Určite aj vás zaujme ich najnovšie zistenie.
Nový fenomén, ktorý predstavili vedci, súvisí so zachytávaním tzv. prízrakových obrazov, ktoré sme doposiaľ mohli zachytiť len pomocou techniky. Podľa vedcov schopnosť zachytávania týchto obrazov, môže byť kľúčovou pri štúdiu vnútorných procesov, ku ktorým dochádza v našich očiach, ako aj pri analýze spracovaných informácií, ktoré vyhodnocuje náš mozog.
Sme schopní vidieť aj za hranicu viditeľného svetla
Schopnosti nášho zraku sú teda oveľa lepšie, než sme si mysleli. Na základe experimentu vedci zistili, že ľudské oko, podobne ako počítač, dokážu zachytiť prízrakové obrazy, ktoré sa nachádzajú pod spodnou hranicou viditeľného svetla. Obrazy, ktoré boli doposiaľ spracovávané len pomocou softvérových algoritmov, môže podľa vedcov zachytiť aj náš zrak.
Ako celkovo experiment prebiehal, si môžete pozrieť na tomto diagrame:
Human eye capable of seeing "ghosted images". Read more in @physorg_com here: https://t.co/Cs8juEIMky
— Eyes On Eye Care (@eyesoneyecare) September 7, 2018
Prízrakové obrazy sú obrazy, ktoré nie sú v optike neznámym pojmom. Avšak žiadny prízrak či ducha si pod nimi predstavovať netreba. Vznikajú pomocou svetla, ktoré vytvára prízrakový obraz bez toho, aby odrážal pôvodný objekt. Používajú sa fotoaparáty len s jediným pixelom, ktoré sú však schopné vytvoriť komplexný obraz. Ako to už býva, táto technika má jeden háčik. Zachytávanie obrazu, ktorý sa nachádza mimo viditeľnej vlnovej dĺžky, je finančne nákladné, avšak vedci veria, že sa im časom podarí zoptimalizovať túto techniku.
Nový fenomén, ktorý jasne poukazuje schopnosť našich očí dívať sa aj za hranicu viditeľného, môže byť odrazovým bodom pri štúdiu rôznych neurologických procesov.
Vidíme aj podprahové obrazy
Why does Einstein appears with his tongue stuck out in that famous picture? – https://t.co/uT4Y2NX6fn pic.twitter.com/tn8k6MMYew
— CJ Bowen (@blithe_cb) July 18, 2016
Vedci tieto prízrakové obrazy nazvali Hadamardové vzorce. To, čo doposiaľ bolo možné analyzovať len prostredníctvom softvéru, dokáže zachytiť aj ľudský zrak. Aby sme však dokázali zachytiť tieto obrazy, musí premietanie snímkov prebiehať dostatočne rýchlo. Ak rýchlosť klesla pod 200 vzorcov za 20 milisekúnd, účastníci výskumu už nedokázali tieto vzorce zachytiť. V experimente slúžil ako prízrakový obraz slávna fotografia Alberta Einsteina s vyplazeným jazykom.
Záver experimentu, ktorí uskutočnili britskí vedci, je však jednoznačný. Dokážeme vidieť aj za hranice viditeľného.
sciencealert.com, phys.org
Nahlásiť chybu v článku