Vo všeobecnosti vždy platí, že na akúkoľvek vojnu doplatia predovšetkým nevinní ľudia. To platilo aj v druhej polovici 20. storočia, kedy počas studenej vojny napätie medzi veľmocami pripravilo o život množstvo nevinných ľudí. Incident z roku 1983 vošiel do histórie ako zostrelenie letu KAL 007.

Studená vojna a napäté vzťahy

Zostrelenie civilného lietadla z 1. septembra 1983 sa radí medzi najväčšie tragédie, aké studená vojna priniesla. Po zložitom vyšetrovaní sa napokon dajú jasne určiť vinníci, no pozadie celého incidentu je oveľa komplikovanejšie. Kombinácia zle fungujúceho autoritatívneho režimu, napätej spoločenskej situácie, ale aj zlyhanie ľudského faktora spôsobili to, že o život zbytočne prišli viac ako dve stovky nič netušiacich ľudí.

Aby sme dokázali bližšie objasniť všetky okolnosti tragédie, musíme začať pri vtedajších medzinárodných vzťahoch, ktoré definovalo jedno slovo – napätie. V 80. rokoch sa síce USA a Sovietsky zväz dohodli na podpísaní zmluvy SALT II o strategickom rozmiestnení zbraní, no k upokojeniu ich vzťahov to neprispelo. Práve v osudný prvý septembrový deň mali Sovieti podľa informácií od amerických spravodajských služieb odpáliť medzikontinentálnu balistickú strelu.

USA preto do vzdušného priestoru blízko Kamčatky poslalo dvojicu štvormotorových lietadiel typu Boeing 707, o ktorých Sovieti vedeli a na oplátku na nich poslali 2 stroje s rušiacimi zariadeniami. Napätie sa tak dalo krájať a tieto podmienky vytvorili prvý diel tragickej skladačky.

Sovietske lajdáctvo a zlyhanie ľudského faktora

Katastrofa v Černobyle, ale aj príbehy jazier ako Karačaj či Čagan v plnej kráse ukázali, akým spôsobom často sovietsky režim fungoval. Nezáujem o ľudské životy, karierizmus, lajdáctvo, ale aj strach z establišmentu. Ktovie, čo z toho zohralo úlohu pri tom, keď v auguste 1983 silný vietor vyradil dôležitú radarovú základňu na Kamčatke. Ako píše portál Simple Flying, miestni sovietski predstavitelia Moskve klamali a uviedli, že radarová stanica funguje. Opak bol pravdou a druhý diel tragickej skladačky bol realitou.

Tamojší kompetentní nevedeli bez pokročilejšej radarovej techniky presne identifikovať, aké lietadlá sa do ich letového priestoru dostali. Ako uvádza Britannica, posledný augustový deň z letiska v New Yorku odletel Boeing 747 spoločnosti Korean Airlines, ktorého prvou zastávkou bolo letisko v Anchorage na Aljaške. Počas studenej vojny bolo bežné, že tu lety do Ázie zastavili, vymenili posádku a doplnili palivo.

Portál iDnes.cz píše, že po krátkom zdržaní na Aljaške sa let 007 vydal leteckým koridorom Romeo 20, ktorý bol často nazývaný aj ako červený chodník či červená cesta, nakoľko prechádzal len 30 kilometrov od pobrežia Kamčatky – exponovaného sovietskeho územia. Nanešťastie, posádka Boeingu 747 urobila niekoľko navigačných chýb, ktoré si v tej dobe neuvedomovala a už pol hodiny po vzlietnutí sa nachádzali približne 10 kilometrov od plánovanej trasy.