Africká príroda pomaly mení svoju tvár. Ekosystémy nápor modernej civilizácie často nezvládajú, a tak sa zo Zeme vytrácajú napríklad aj také monumenty, akými sú dlhoveké baobaby. Tisícky rokov staré stromy zrazu vymierajú a ani vedci nevedia prečo.

Baobab nie je len výmyslom z knižky o Malom princovi. Tieto mohutné stromy fascinujú vedcov už dlhé roky a rozšírené sú najmä na Madagaskare, afrických savanách či v Austrálii. Dožívajú sa neuveriteľných 1000 až 2000 rokov a domorodci v Afrike ich vedia rôzne využiť. Často slúžia napríklad aj na zachytávanie vody, sú tak neoddeliteľnou súčasťou africkej savany. Najnovšie poznatky vedcov však prinášajú smutnú realitu. Mnohé z nich umierajú.

Baobaby dostali pomenovanie stromy života, a to práve kvôli ich dlhovekosti či schopnosti zadržiavať vodu. Už od roku 2005 ich skúma chemik Adrian Patrut so svojim tímom z univerzity v Rumunsku. Predmetom ich práce bolo viac ako 60 najstarších stromov Afriky. Pre Guardian sám vyjadril zdesenie nad súčasnou realitou: „Je šokujúce a zároveň neuveriteľné sledovať počas nášho života úmrtie stromov s tisíckami rokov.“

Na určenie veku týchto stromov sa využíva chemicko-fyzikálna, takzvaná rádiokarbonová metóda.  Baobab totiž letokruhy nemá. Patrutove skúmanie preukázalo, že spočiatku rastú samostatne, neskôr sa však rozrastajú v tesnej blízkosti, ako keď sa na jednom strome tvoria ďalšie konáre. Baobaby tak časom vytvárajú malé lesy. V rámci pozorovania týchto komplexných skupín si vedecký tím postupne začal všímať aj čosi iné. Až 8 z trinástich najstarších baobabov od roku 2005 buď celkom umrelo, alebo sa začalo vnútorne rozkladať. Podobná situácia postihla aj 5 zo 6 najväčších stromov. Podľa Patruta je nereálne, aby tak vysoké množstvo baobabov v tak krátkom čase vymieralo len z prirodzených príčin.

Znepokojený tím vedcov, ktorý dokonca stromom udelil aj ich vlastné mená, napokon prichádza k jednému z pravdepodobných záverov. Príčinou rapídnych zmien môžu byť klimatické zmeny. „Predpokladáme, že úhyn monumentálnych stromov môže mať aspoň sčasti súvislosť so zmenami klimatických podmienok, ktoré zasahujú južnú Afriku už dlhodobo.“

Napriek poznatkom tímu, mnohí s Patrutom nesúhlasia. Jeho teóriu o takzvaných multikoreňových lesoch, tvorenými baobabmi, považujú za fantáziu a vplyv podnebia na ich vymieranie je taktiež otázny. Ak sa však potvrdí, že klimatické zmeny doslova mažú baobaby z povrchu zemského, ľudstvo by sa už naozaj malo nad sebou zamyslieť. Patrut hovorí o tom, ako človek pomaly prežije samotnú prírodu len kvôli vlastnej ľahostajnosti: „Je veľkým prekvapením, keď navštívite viac ako 2000 ročný strom vo výbornom stave a len po niekoľkých rokoch ho vidíte mŕtvy, padnutý na zem.“

Pozri aj: Skutočný strom smrti. Je tak toxický, že pod ním nemôžete stáť dokonca ani keď prší, lebo vás otrávi

sciencealert.com