Ťažilo sa tu už v 12. storočí, posledné bane zavreli až v tom 20. Počas ôsmich storočí nepretržitej ťažby sa baníctvo zapísalo hlboko do identity Krušných hôr, ktoré sa nachádzajú na česko-nemeckom pohraničí. Dnes sú tak Krušné hory unikátnym regiónom dýchajúcim bohatou baníckou minulosťou s množstvom prírodných či technických pamiatok, ktoré možno bez váhania označiť za svetové unikáty. A urobilo tak aj UNESCO, ktoré región zaradilo do zoznamu kultúrneho dedičstva.
Oblasť Krušných hôr je z pohľadu baníckej histórie významná nie len pre Česko a Nemecko na ktorých územiach sa rozkladá. Vynálezy a inovácie, ktoré miestni baníci využívali sa totiž najmä v 16. storočí z Krušných hôr šírili najskôr do Európy a neskôr aj na ďalšie kontinenty. Tažilo sa tu striebro, cín, kobalt, železo a neskôr dokonca v neslávne známych jáchymovských baniach i urán. Na trpkú minulosť netreba zabúdať, no teraz si je lepšie pripomínať obrovský úspech krušnohorského regiónu.
Na poslednom zasadnutí výboru pre svetové dedičstvo UNESCO v azerbajdžanskom Baku sa totiž Krušnohorský banský región konečne dostal do prestížneho zoznamu. Erzgebirge/Krušnohoří ako sa čerstvo pridaná kultúrna pamiatka oficiálne nazýva je dielom dlhoročnej spolupráce Česka s Nemeckou, ktorí ju do UNESCO nominovali spoločne. Ako pripomína Národní památkový ústav, pre Česko ide o prvý zápis do UNESCO po dlhých 16 rokoch.
Spoločný českonemecký zápis Erzgebirge/Krušnohoří do zoznamu UNESCO zahŕňa celkom 22 lokalít, 5 na strane Česka a 17 na území nemeckého Saska. Podľa rozsiahlej reportáže Českého rozhlasu po pamiatkách Krušných hor zapísaných v UNESCO sa miestne obce pripravujú na zvýšené množstvo turistov, ktorých môže zápis do regiónu prilákať a veria, že jednotlivé pamiatky a lokality dostanú ochranu zodpovedajúcu ich celosvetovému významu.
Jáchymov a neslávne uránové bane
Mesto Jáchymov vzniklo na začiatku 16. storočia a veľmi rýchlo sa stalo „mekkou“ ťažby striebra a to nielen v Krušných horách, ale na celom svete. O význame baníckeho mesta svedčí aj jáchymovský toliar, ktorý poskytol základ toliarovému systému, ktorý sa v Európe využíval až do 19. storočia a pomenovaný bol po ňom neskôr aj americký dolár. O čosi neskôr sa stal namiesto striebra v Jáchymove najvýznamnejším artiklom urán. Práve z materiálu z miestnych baní izolovali koncom 19. storočia Maria Curie so svojím manželom rádium a polónium, z miestneho uránu bola vyrobená aj prvá sovietska atómová bomba. Miestne uránové bane sa v Československu stali neslávne známe najmä pre nútené práce odporcov komunistického režimu.
Abertamy – Boží Dar – Horní Blatná
Oblasť v okolí miest Abertamy, Boží Dar a Horní Blatná je známa najmä ryžovaním a neskôr aj hlbinnou ťažbou cínu. Pozostatkom ťažby sú dodnes viaceré podzemné banské priestory a iné pozostatky baníctva, medzi ktorými patria medzi najznámejšie Vlčí jámy na Blatenském vrchu, důl Červená jáma na Hřebečné či podzemná baňa Mauritius, ktorá je aj sprístupnená verejnosti. Zaujímavá je i návšteva Vlčí jámy, prepadliska, ktoré vzniklo po zrútení štôlne Wolfgang. Nájsť tu môžete aj takmer 13 km dlhú Blatenskú vodnú priekopu, ktorý je dodnes funkčný a predstavuje najvýznamnejšie vodné banské dielo na českej strane Krušných hôr.
Rudá věž smrti
Rudá věž smrti nesie meno po červených tehlách, z ktorých je 7 poschodová budova nachádzajúca sa v areáli bývalého komunistického tábora postavená. Rudá vež smrti v tábore slúžila ako miesto poslednej úpravy uránovej rudy, kde boli väzni nútení pracovať s rádioaktívnou surovinou bez akýchkoľvek ochranných pomôcok a jednalo sa tak o jedno z najnebezpečnejších miest v celej oblasti Jáchymova. Na následky ožiarenia zomreli takmer všetci väzni, ktorí tu v 50. rokoch 20. storočia nútene pracovali. Rudá věž smrti je jednou z posledných zachovalých zariadení na úpravu uránovej rudy v celých Krušných horách.
Krupka
Mesto Krupka a jeho okolie predstavuje oblasť s vysokou hustotou baníckych diel. Ide o najstaršiu cínovú ťažobnú oblasť v Krušných horách, odkiaľ sa technológie a inovácie v ťažbe cínu šírili do celej Európy. Medzi najznámejšie pamiatky patrí štôlňa Starý Martin, ktorá je aj s prehliadkou sprístupnená verejnosti. Turistami vyhľadávaný je i viac ako 800 metrov vysoký vrchol Krušných hôr s názvom Komáří hůrka, kde vedie priamo z mesta sedačková lanovka.
Vrch Mědník
Poslednou, piatou lokalitou na českej strane Krušných hôr zapísanou do zoznamu UNESCO je vrchol Mědník nachádzajúci sa nad obcou Měděnec. 910 metrov vysoký vrchol je dominantou regiónu a poskytuje výhľady na široké okolie. Ako už samotný názov napovedá dominantou tejto oblasti boli najmä medené rudy. Zápis si vrchol vyslúžil najmä pre mimoriadnu koncentráciu banských diel. Na tomto mieste tu totiž na malej ploche možno nájsť až 80 menších či menších štôlní a banských jám. Prostredníctvom štôlne Panny Marie Pomocné je časť bohatého banského podzemia prístupná aj verejnosti.
Nahlásiť chybu v článku