Byť milujúcim majiteľom akéhokoľvek domáceho zvieraťa so sebou prináša nielen veľa radostí, ale nepochybne aj stresu a starostí. Mnohí si to, samozrejme, ešte pred zadovážením mačky či psa uvedomujú. Potom je tu ale aj druhá strana mince.

Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, čo všetko starosť o psa alebo mačku znamená? Tí, ktorí do toho idú naplno, zrejme aj áno. Je tu ale aj druhá skupina ľudí, ktorá pri zaobstaraní zvieraťa nevidí to, čo by mala vidieť a najmä vedieť. V prvom rade si treba uvedomiť, že zviera nie je vec a tým, že domov štvornohému miláčikovi pod svojou strechou poskytnete, nepochybne vám to zmení život. Dalo by sa povedať, že hoc aj o 180 stupňov.

Žiaľ, často sa stane, že zo chceného zvieratka sa stáva nechcené, že kúpou cez internetový inzerát podporíte nelegálne množenie a aj toto sú premenné, ktoré sa vám neskôr môžu vypomstiť (áno, aj finančne, ale najmä emočne). Čo všetko by ste mali vedieť o život ohrozujúcich nástráhách, ktoré na vaše zvieratko číhajú aj v na prvý pohľad bezpečnom prostredí mestského sídliska či záhrady rodinného domu, alebo pokojne aj lúky, ako podať prvú pomoc zranenému psovi či autom zrazenej mačke, o dôležitosti očkovania a mnohom ďalšom sme sa rozprávali s MVDr. Nadeždou Štrbovou, veterinárkou z martinskej ambulancie Veterina U Ferka určenej pre malé zvieratá.

Dlho som premýšľal nad tým, s akou otázkou začať. Najlepšie bude asi takto: zviera nie je vec, no aj tak býva stále pomerne častým darčekom k rôznym sviatkom. Následne si to ale obdarovaný nejako rozmyslí a z psíka či mačky je zrazu nechcený darček. Stretávate sa s týmto aj pri vašej práci? Ošetrujete takéto „nechcené darčeky“?

No, vo všeobecnosti sa stretávame s ľuďmi, ktorí sa tomuto darčeku tešia. Ale stáva sa, samozrejme, aj to, že ľudia zistia, že zviera nie je plyšák, s ktorým sa pohrajú, kedy oni chcú, že pes potrebuje venčenie minimálne trikrát denne, že strava niečo stojí, že veterinárne ošetrenie niečo stojí, že zviera sa dožije ideálne minimálne 10 rokov a vtedy nastáva problém, že ľudia sa potrebujú zvieraťa zbaviť.

Niektorí chcú zviera vyslovene utratiť, čo väčšina veterinárov neurobí, lebo utrácať zdravé zviera fakt nie je naša záľuba a dosť zle by sme sa s tým vyrovnávali. Iní ľudia si rozmyslia, že keď sa im narodilo dieťa, už zviera nechcú – tu tých hlúpych dôvodov je veľa – od “nemám naňho čas” po “zviera má kadejaké choroby, ktoré by mohlo preniesť na dieťa”.

Tie vyslovene “nechcené darčeky” sa k nám dostanú väčšinou vo forme nájdeného psa alebo mačky, ktorého sa ujme nejaké Občianske združenie na pomoc zvieratám alebo útulok. Vyhodených zvierat je stále extrémne veľa, ale nič sa na tom asi ani nezmení, keď si zviera môže kúpiť alebo zadarmo vziať hocikto. A keďže ľudia stále nekastrujú svoje zveri, neustále sa rodia ďalšie a ďalšie nechcené a “prebytočné” zvieratá. Je to začarovaný kruh, preto všetci, ktorí do tejto problematiky aspoň trochu vidia, propagujú kastrácie.

Kto platí ošetrenie nechcených zvieratiek?

Platia to OZ-tká, správcovia útulkov či karanténnych staníc, výnimočne ľudia, ktorí zviera našli a niekedy sa stane, že si to platíme my sami – veterinári. Nie raz sa mi stalo, že som prijala zranené zviera cez pohotovosť od ľudí, ktorí ho našli, ale pri otázke, kto za ošetrenie zaplatí a kam zviera potom pôjde, sa na mňa ostali šokovane pozerať, že oni predsa zviera doniesli na veterinu a tým je vec vybavená. Ľudia akoby stále nechápali, že táto práca je stále práca a účty neplatíme láskou ku zvieratám. Samozrejme, že ošetrujeme zver aj z vlastného vrecka, ale nedá sa to stále. A taktiež, takmer každý veterinár má plný dom zachránených, nechcených zvierat, ktoré boli na začiatku u nich “len v dočaske”, takže sa tiež nedá každé zviera si nechať.

Prejdime ale k zvieratkám, ktoré sú chcené a ľúbené ich majiteľmi. Vieme sa, teda Slováci všeobecne, starať o domáce zvieratká, alebo sa k vám dostávajú aj prípady, kedy si poviete, že riadnou starostlivosťou by sa dalo zraneniu alebo stavu zvieraťa predísť?

V posledných rokoch mám pocit, že ľudia oveľa viac riešia potreby a zdravotný stav zvierat, čo je veľmi pozitívne. Niektorí majitelia to občas preháňajú a prídu so zvláštnymi “problémami”, ktoré trápia skôr ich ako ich zviera, ale keď si mám vybrať, stále preferujem takýchto majiteľov, ako tých, ktorí vám zavolajú – neprídu, oni zavolajú(!) – s tým, že sa spýtajú, čo majú dať psovi, ktorý už 2 týždne hnačkuje krv a teraz už zavíja na celú ulicu pri tlačení na stolicu a susedia sa sťažujú na hluk…

Veľakrát mi mozog zastane nad stavom, v ktorom mi donesú zviera a stáva sa to hlavne pri eutanáziách, kedy je zviera v dezolátnom stave, v bolestiach, extrémnej podvýžive, s prerastenými pazúrikmi, zahnisanou pusou, očami, dehydratované tak, že keby nedýchalo, ani neveríte, že ešte žije. Vtedy mám veľký problém nevybuchnúť a stále sa snažím pozerať sa na to, že “aspoň ho doniesli”. Ľudia často nechápu, že eutanázia je dar z lásky a berú si domov umierať napr. obličkára alebo kardiaka v poslednom štádiu zlyhávania srdca. Je to absolútne zbytočná tortúra pre to zviera.

Aké najčastejšie problémy riešite so zvieracími pacientmi, ak sa bavíme o psoch či mačkách?

Najčastejšie sú bežné problémy ako hnačky, nechutenstvá, zápaly močových ciest, kožné problémy, vakcinácie, strihanie pazúrikov a vytláčanie análnych žliaz. U mačiek je to často močenie mimo toaletu, kožné lézie (oboje môže byť psychický problém) alebo zvracanie po obžratí nejakého domáceho kvetu.

Dá sa z toho nejak vydedukovať, že aké nebezpečenstvá na psov a mačky najčastejšie číhajú vonku?

Vonku je nebezpečné hlavne to, že zvieratá so zdravotnými problémami sa venčia spolu so zdravými jedincami, resp. na tých istých plochách. Hnačku po psovi neodpracete poriadne, ani keby ste sa neviem ako snažili, a keď mi príde jeden pacient s krvavou hnačkou, môžem očakávať, že počas pár dní mi ich príde ešte zopár. To isté aj pri kotercovom kašli. Jeden pes “ochrchle” trávu vonku, druhý to pooblizuje, alebo zožerie steblo trávy a kašle pol ulice.

Teraz je aj sezóna kliešťov a tie potvory sú čím ďalej tým odolnejšie, a tiež prenášajú choroby, ktoré sme tu pred 10 rokmi ešte nemali. Je veľmi dôležité chrániť najmä psy pred kliešťami, lebo terapia napr. babesiózy alebo anaplazmózy je oveľa drahšia a niekedy je ťažké pacienta z týchto problémov dostať, resp. lieky používané na terapiu týchto ochorení môžu spôsobiť ďalšie ťažkosti psovi.

Pre mačky je najväčšie nebezpečenstvo to, ktoré číha vonku – človek. Často sú postrelené, zrazené autom, nakopnuté.

Pred čím by mali majitelia domácich miláčikov najviac ochraňovať?

Zo skúseností z pohotovostí najmä pred autoúrazom, napadnutím iným psom, pádom z výšky, pre čivavu je aj pád z náručia dieťaťa ohrozením života, a hlavne by si majitelia mali všímať všetky zmeny, ktoré ich zviera preukazuje. Napríklad nadmerné pitie, močenie, močenie mimo záchod u mačiek, čo nemusí byť z trucu, mačka môže mať aj zápal močových ciest, častejšie zvracanie, nechutenstvo, kašeľ atď. A zapamätať si, že staroba nie je choroba. Často mi ľudia hovoria: “My sme si mysleli, že je už starý, a preto len polihuje/kašle/nechce jesť atď.” A pritom psovi praskol nádor na slezine, zlyháva mu srdce, zlyhávajú mu obličky a so všetkým sa dalo ešte niečo urobiť, ale ľudia si mysleli, že je proste starý.

Majitelia mačiek zase často zabúdajú, že mačky nemajú reálne 9 životov a myslia si, že môžu mať okná aj balkón dokorán, a že keď sa mačiak chodí špacírovať po parapete alebo zábradlí 4 roky, určite nemôže vypadnúť. No môže a mačky aj často vypadnú. Mala som na ošetrení mačku so zlomenou chrbticou a ľudia ju s úsmevom a pobavením doniesli s tým, že však ona už vypadla štyrikrát predtým, tak zase bude dobre, no už nebolo.