Na zemskom povrchu už takmer niet miesta, ktoré by človek dôverne nepoznal. Celkom iné je to však vo svetovom oceáne. O hlbokých oblastiach morí a oceánov toho vieme stále málo, sú pritom základom života na Zemi a významnú úlohu zohrávajú v mnohých prírodných procesoch. Práve sem, do zóny šera, zamieri už o pár týždňov aj mimoriadna expedícia amerického úradu NASA.

Americký úrad NASA si celkom pochopiteľne spájame s výskumom vesmíru, poprípade štúdiom atmosféry našej planéty. Tentokrát sa však vedci z NASA vyberú presne opačným smerom. Namiesto toho, aby stúpali do atmosféry, ponoria sa do hlbín severnej časti Atlantického oceánu. Už v apríli totiž štartuje výnimočná misia do zóny šera, informuje na svojom webe renomovaný vedecký časopis Nature.

Zóna šera

Svetový oceán sa, podobne ako napríklad atmosféra, delí na niekoľko vertikálnych zón. Na povrchu začína eufotická zóna, oblasť svetla, kde žije väčšina oceánskych živočíchov. V hĺbkach viac ako 1 000 metrov sa už nachádza zóna afotická, oblasť temna, kde neprenikne jediný svetelný lúč. Medzi nimi sa v hĺbke od 200 do 1000 metrov nachádza zóna šera. Preniká sem len modré spektrum svetla, voda je tu chladná a nachádza sa tu väčšina biomasy pochádzajúca z oceánskeho života. Okrem toho zóna šera pohltí z atmosféry každoročne 4 miliardy ton oxidu uhličitého.

Práve zónu šera v severnom Atlantiku si vedci z NASA zvolili za svoj cieľ počas misie, ktorá odštartuje už v apríli tohto roku. Vo výskume sa zamerajú najmä na porozumenie procesu výmeny oxidu uhličitého medzi oceánom a atmosférou, skúmať však budú aj hrozby, ktoré hlbokomorský život najviac ohrozujú. V súčasnosti je to práve klimatická zmena a spolu s ňou aj nadmerný výlov.

Nepoznaná oblasť

Spoločne s vedcami z NASA na misiu poputujú aj odborníci z iných výskumných ústavov. „Ak sa dokážeme spojiť, môžeme si navzájom pomáhať,“ povedal oceánograf a vedúci misie Dave Siegel. Dodal tiež, že misia do severného Atlantiku bude najdrahším a najväčším výskumným projektom do zóny šera v histórii.

Zvolená destinácia výskumníkov z NASA nie je náhodná. Zóna šera stále patrí, minimálne s pevninou, k málo preskúmaným oblastiam našej Zeme, okrem toho v posledných rokoch rastú obavy, aké dopady budú mať na hlbokomorský život klimatické zmeny a rybolov. Podľa odborníkov sa výlov z týchto oceánskych oblastí v najbližších rokoch pre čoraz väčší dopyt po potravinách (hlavný dôvod – demografia) bude stále zvyšovať. Dopady to môže mať na celú hlbokomorskú populáciu, ale negatívne to môže pôsobiť aj na svetovú klímu.

Unikátnou schopnosťou oceánov je pohlcovanie emisií oxidu uhličitého z atmosféry. Určitú časť spotrebujú morské živočíchy, časť však prechádza zónou šera do ešte hlbších útrob svetového oceánu, kde sa oxid uhličitý ukladá zrejme na celé stáročia.

„Pochopenie tohto biologického čerpadla pomôže vedcom predpovedať, ako budú oceány a celá planéta v budúcnosti reagovať na čoraz vyššiu koncentráciu skleníkových plynov v atmosfére,“ vysvetľuje jeden z hlavných zámerov výskumu Siegel.

Pozri aj:

Oceány sa varia, teplota dosiahla rekordnú úroveň. Zvyšuje sa o 450% rýchlejšie ako v minulosti