Klimatické zmeny sa nás začínajú dotýkať stále viac. Snahy o vypúšťanie menej oxidu uhličitého do ovzdušia sú pomalé a nemusia byť úplne dostačujúce. Dôležitým a často propagujúcim opatrením je vysádzanie nových stromov, ktoré využívajú tento plyn pri fotosyntéze. No ako sa ukazuje, s bojom by nám mohli pomôcť aj veľryby.
Rovnica je pritom jednoduchá. Menej CO2 v atmosfére znamená pomalšie otepľovanie planéty. Rôzne pokusy o jeho zníženie, napríklad odčerpávaním a následným uskladnením, sú technicky náročné, drahé a netestované. Avšak, ako informuje portál Futurism, s bojom nám môžu pomôcť aj veľryby. Podľa správy Medzinárodného menového fondu sú totiž tieto veľké cicavce prirodzenými bojovníkmi s oxidom uhličitým.
Vedci vypočítali, že priemerná veľryba za svoj život pohltí až 33 ton oxidu uhličitého. A to je už poriadne číslo v porovnaní so stromami, ktoré ročne dokážu absorbovať priemerne „len“ necelých 22 kilogramu tohto skleníkového plynu. Keď veľryba umrie, jej telo klesne na dno aj spolu s uhlíkom zachytených v ich tele, ktorý skončí na dne oceánu.
„Príroda mala milióny rokov na to, aby zdokonalila svoju technológiu zachytávania uhlíka veľrybami. Všetko, čo musíme spraviť my, je nechať veľryby žiť,„ píšu autori štúdie.
Aj z tohto dôvodu sa autori správy MMF domnievajú, že ochrana veľrýb by mala byť jedným z hlavných bodov globálnej klimatickej agendy. „Pokiaľ ide o záchranu planéty, jedna veľryba stojí za tisíce stromov,“ uzatvárajú autori štúdie.
Nahlásiť chybu v článku