Súčasťou Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska je už aj vysokohorské nosičstvo, sokoliarstvo, Podpolianske rozkazovačky, rífová píšťala a Slovenský posunkový jazyk. Zápis piatich nových prvkov do zoznamu vyhlásili počas štvrtkového slávnostného podujatia v Divadle SĽUK v Rusovciach.
Rozšíril sa aj Zoznam najlepších spôsobov ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva na Slovensku, do ktorého pribudla nová aktivita. Je ňou Cyklus Tanečný dom združenia Dragúni. Ministerka kultúry SR Ľubica Laššáková (Smer-SD) ich označila za ďalšie „kultúrne klenoty“, ktoré za rok 2018 obohatia národné zoznamy.
„Tradičná kultúra a folklór zažívajú renesanciu. Oceňujem snahu poukazovať na ich význam, vyzdvihovať ich zaslúžené miesto aj v kontexte dnešnej modernej kultúry,“ poznamenala šéfka rezortu kultúry. Pripomenula, že nehmotné kultúrne dedičstvo nesúvisí výlučne s vidieckym prostredím a tradičnou ľudovou kultúrou.
Zápis do národného zoznamu vnímajú vysokohorskí nosiči ako neviditeľnú medailu a ako prvý krok o zapísanie do zoznamu UNESCO.
„Nemáme informácie zo sveta, že by sa inde zachovalo v takejto tradičnej forme a podobe. Podľa nás je to jedinečné,“ uviedol pre TASR tatranský nosič Štefan Bačkor. Priznal tiež, že keď sa ho kolegovia pýtali, čo pre nosičov takýto zápis do národného zoznamu znamená, nevedel odpovedať. „Možno budeme chránení ako kamzík alebo svišť,“ podotkol Bačkor. Každému, koho hory bavia a láka ho vyskúšať si vysokohorské nosičstvo, odporúča, aby to skúsil, nemusí byť automaticky horolezec či športovec.
Sokoliari
Zápis považujú za „obrovský úspech“ slovenskí sokoliari, ktorí sa oň v minulom roku pokúšali už piatykrát. „Patrón sokoliarov, sv. Bavon, asi nad nami stál. Sokoliarstvo, ktoré je na Slovensku nepretržite od 5. storočia nášho letopočtu, je zapísané na národný zoznam,“ povedal Alojz Kaššák, prezident Slovenského klubu sokoliarov pri Slovenskej poľovníckej komore. Uchádzať sa tak môžu aj o zápis do svetového zoznamu UNESCO.
Zároveň poznamenáva, že Slovensko je svetovým lídrom vo vzdelávaní mladých sokoliarov na viacerých školách. Po absolvovaní skúšky sa sokoliari vedia uplatniť na svetových letiskách, odchovniach dravcov i pri predvádzaní sokoliarskeho umenia na hradoch a zámkoch. „Nie je nič krajšie, ako kráčať lesom a mať na ruke dravca, ktorý lieta nad vami a vráti sa vám kedykoľvek na rukavicu. Nič ho neviaže, môže kedykoľvek uletieť. Starí sokoliari hovorili, že je k vám pripútaný len silou vášho ducha,“ vysvetlil Kaššák.
Okrem zápisov do národných zoznamov bol zároveň odovzdaný certifikát UNESCO o zápise modrotlače do reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva. Ide o šiesty zápis pre Slovensko, ktoré modrotlač nominovalo v rámci spoločnej kandidatúry s Nemeckom, Rakúskom, Českou republikou a Maďarskom.
„Je to pre nás pocta. Lebo kým ešte v roku 2010 bola zatvorená posledná modrotlačiarska dielňa, dnes môžeme povedať, že modrotlač na Slovensku opäť žije,“ zhodnotila Dana Kľučárová, generálna riaditeľka Ústredia ľudovej umeleckej výroby na margo ochrany a podpory ohrozených, zanikajúcich, prípadne obnovy zaniknutých techník.
Nahlásiť chybu v článku