Diego splodil za svoj život odhadom až 800 potomkov. Jeho neukojiteľný sexuálny apetít hrá významnú rolu v obnovovaní populácie tohto druhu žijúceho najmä na ostrove Española, čo je ich rodný domov, ktorý je súčasťou súostrovia Galapágy. Ešte pred niekoľkými rokmi hrozilo tomuto druhu vyhynutie, no ako sa zdá, Diego sa postaral o to, aby k tomu nedošlo.

Pred cca 50 rokmi tu žili len dvaja samci a 12 samičiek, no do reprodukčného cyklu sa im akosi nechcelo, napriek tomu, že potenciál tu bol. Diego sa stal hrdinom a celú situáciu zachránil. „Jedná sa o veľmi aktívneho samca, ktorý výrazným spôsobom prispel k záchrane svojho druhu,“ oznámil hovorca Národného parku Galapágy. „Keď sme urobili genetické štúdie, zistili sme, že Diego je otcom takmer 40% populácie korytnačiek Chelonoidis hoodensis,“ dodáva.

Diego meria okolo 90 centimetrov na dĺžku a váži asi 80 kilogramov. Takmer polovicu svojho života strávil v zooogickej záhrade v San Diegu a práve preto dostal príznačné meno Diego. Na ostrov sa dostal v roku 1976, aby pomohol posilniť populácie korytnačiek Chelonoidis hoodensis. Na ostrove Española sa im začalo veľmi dariť, a to hlavne zásluhou Diega, ktorý sa stal okamžite hrdinom. Odborníkom sa teda tento ťah náramne vydaril.

Keď sa povie Galapágy, mnohým z nás ako prvé napadne meno Charles Darwin a jeho evolučné teórie, pričom asi najznámejšia publikácia z roku 1859 je „O pôvode druhov“. Dnes je tento ostrov niečo ako raj na Zemi a môžete tu nájsť pokoj, ticho a nádherné západy Slnka. Myšlienka z 19. storočia bola taká, že na ostrovoch by sa malo nachádzať 100 000 až 200 000 korytnačiek zo štyroch samostatných poddruhov. Keďže je človek taký, aký je, tieto čísla sú momentálne nereálne, a to hlavne vplyvom cestovného ruchu, ľudskej činnosti a nadmerného využívania zdrojov. Odhaduje sa, že na ostrove žije vo voľnej prírode cca 20 000 korytnačiek a 12 až 14 rôznych poddruhov a oddelených populácií.

Jednou z najznámejších korytnačiek z Galapág bol aj „Lonesome George“, korytnačka z druhu Chelonoidis nigra abingdonii. Vo svojich neskorších rokoch bol už posledným jedincom tohto poddruhu a umrel v roku 2012. Veríme, že korytnačky Chelonoidis hoodensis nečaká podobný osud. Kým tu bude Diego, tak určite nie. My mu želáme ešte veľa šťastných rokov a najmä veľa potomkov. Dobrá práca Diego.

interez.sk (Lucia M.), iflscience.com