Spravodajská stanica BBC uviedla, že v dejinách Čile ide o doteraz najväčšie územie, ktorého sa jednotlivec vzdal v prospech štátu.

Dar umožní vytvoriť na tomto území nachádzajúcom sa v Patagónii tri národné parky a rozšíriť i prepojiť už existujúce prírodné rezervácie. Existuje aj zámer na vybudovanie Cesty parkmi vedúcej cez 17 prírodných parkov a spájajúcej Puerto Montt s Hornským mysom. Nadácia Tompkins Conservation uviedla, že oblasť, ktorá sa stane chráneným územím, bude trikrát väčšia ako Yosemitský a Yellowstonský národný park dokopy.

Výnos o vytvorení parkov by mala podpísať ešte súčasná čilská prezidentka Michele Bacheletová, ktorej mandát vyprší koncom marca roku 2018. Bacheletová dnes pri symbolickom preberaní pozemkov vzdala hold Tompkinsovi a uviedla, že „ide o kľúčový krok k ochrane tohto obrovského zdroja biodiverzity a jej zachovania pre verejnosť“.

Douglas Tompkins bol známym ochrancom prírody. Zahynul koncom roku 2015 pri nehode svojho kajaku v čilskej Patagónii. Veľkú väčšinu svojho majetku použil na nákup rozsiahlych pásov pôdy v riedko obývanej Patagónii ležiacej na území Čile a Argentíny. V týchto krajinách vzniklo podozrenie, že Tompkins sa tam chce zmocniť bohatých vodných zdrojov a zaberať poľnohospodársku pôdu a tým zvyšovať nezamestnanosť. Podnikateľ to však odmietol s tým, že má v pláne darovať tieto pozemky vládam daných krajín, aby mohli byť chráneným územím.

Jeho vdova, Kristine McDavittová-Tompkinsová, v príhovore vyjadrila presvedčenie, že ak by sa jej manžel bol dožil dňa odovzdania pozemkov čilskej vláde, hovoril by, že národné parky sú jedným z najvýznamnejších prejavov demokracie, keďže krajina môže zachovať krásy svojej prírody pre všetkých svojich občanov.

Pozri aj: Pocta pre planétu Zem. Novozélandská Whanganui sa stane prvou riekou s ľudskými právami na svete

TASR