Vysoký finančný stres pociťuje na Slovensku až štvrtina ľudí. Strednú mieru finančného stresu má 38 % Slovákov a nízku mieru prežíva 37 % z nich. Najväčší finančný stres majú ľudia z vytvárania finančnej rezervy alebo splácania dlhov a úverov. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu Nadácie Partners, ktorý realizovala agentúra Focus v júni tohto roka na vzorke 1025 respondentov.
„Z výsledkov prieskumu vyplýva, že Slováci v súčasnosti vnímajú svoju životnú úroveň a finančnú situáciu domácností stabilnejšie ako v predchádzajúcich rokoch,“ uviedol Róbert Varšányi z nadácie. Doplnil, že slovenské domácnosti však zároveň čoraz viac pociťujú negatívne finančné vplyvy. Takmer dve tretiny respondentov uviedli, že sa im zvýšili mesačné výdavky v rozmedzí od 51 do 150 eur.
Stres súvisí s finančnou gramotnosťou
Z prieskumu vyplynulo, že úroveň finančného stresu súvisí aj s finančnou gramotnosťou, v ktorej slovenské domácnosti dlhodobo zaostávajú. Index finančného stresu najviac postihuje ľudí s nižšími príjmami a nedostatočnými finančnými rezervami. K jeho zníženiu môžu domácnosti prispieť tvorbou a dodržiavaním rodinného rozpočtu, vytvorením finančnej rezervy, znížením dlhov a minimalizáciou úverov či lepším finančným vzdelávaním.
Prieskum sa zaujímal aj o finančné hospodárenie domácností, ktoré súvisí s pomerom ideálnych finančných mier. Ten rozdeľuje príjem domácností na tvorbu finančnej rezervy, investovanie do budúcnosti, splátky úverov a bežnú spotrebu. „Zistenia ukázali, že ľudia, ktorí dodržiavajú tieto ideálne finančné miery, pociťujú nižšiu úroveň finančného stresu,“ priblížil analytik Matej Dobiš z portálu Finančný kompas.
Polovica Slovákov má dlhy
Spresnil, že štvrtina Slovákov má vytvorenú finančnú rezervu vo výške šesťnásobku mesačného príjmu. Tretina Slovákov však podľa neho nemá žiadnu finančnú rezervu, čo ich vystavuje vyššiemu finančnému stresu. Rovnako ľudia, ktorí investujú do budúcnosti aspoň 20 % zo svojho mesačného príjmu, pociťujú nižší finančný stres v porovnaní s tými, ktorí vôbec neinvestujú.
„Na druhej strane, takmer polovica Slovákov spláca nejaký úver alebo pôžičku, pričom desatina domácností prekračuje odporúčanú mieru 30 % z príjmu na splátky úverov. Tí, ktorí prekračujú tento limit, pociťujú výrazne vyšší finančný stres. Podobne je to aj v prípade výdavkov na bežnú spotrebu domácností a tí, ktorí minú viac ako 40 % až celý svoj mesačný príjem, prežívajú vyšší stres,“ uzavrel analytik. Prieskum vznikol aj pri príležitosti Dňa finančnej gramotnosti, ktorý pripadá tento rok na nedeľu 8. septembra.
Nahlásiť chybu v článku