Vo Venezuele, tam kde sa rieka Catatumbo vlieva do jazera Maracaibo, stvorila príroda miesto, kde počas roka dochádza k úžasnému, no nebezpečnému nebeskému divadlu. Dochádza tu totiž k atmosférickému fenoménu, ktorý sa v španielčine nazýva Relámpago del Catatumbo. Toto miesto nazývajú mnohí aj „miestom večných bleskov“. A nie nadarmo, veď ročne ich tu udrie až 1.2 milióna.

Všetko, čo by ste o bleskoch mali vedieť, sme vám už prezradili v našom staršom článku Fakty a zaujímavosti, ktoré by ste mali vedieť o bleskoch.

Atmosférický jav Relámpago del Catatumbo spôsobuje pri sútoku rieky s jazerom ohromnú svetelnú šou. V tejto oblasti sa totiž vytvárajú obrovské búrkové mračná s akosi podivnou energiou. Táto búrka je až priveľmi „preplnená“ bleskami. Búrka sa objavuje v priemere až 260-krát za rok v trvaní asi 10 hodín. Za jednu hodinu udrie v tejto oblasti blesk viac ako 280-krát za hodinu. V priemere je to až 1.2 milióna bleskov za rok.

Blesky sú zo sútoku rieky Catacumbo a jazera Maracaibo viditeľné až do vzdialenosti 400 kilometrov. Keďže ohromujúca búrka je tu viac ako polovicu dní v týždni, stalo sa toto miesto akýmsi prírodným majákom, ktorý v minulosti navigoval námorníkov v Karibskej oblasti. Nazývali ho preto „maják Catacumbo“.

Prečo je táto oblasť tak bohatá na búrky s takým ohromným počtom bleskov, nie je dodnes celkom vysvetlené. Existuje množstvo indiánskych legiend, ktoré si tento prírodný jav vysvetľujú po svojom. Niektoré modernejšie hypotézy hovoria o zvýšenom množstve uránu či metánu. Najpravdepodobnejšia je však tá, ktorá poukazuje na uzavreté prúdenie vzduchu v tejto oblasti, ktoré podmieňuje vznik mohutnej oblačnosti a následne aj bleskov. Oblasť je totiž z troch strán ohraničená vysokými hrebeňmi Ánd, ktoré bránia ďalšiemu pohybu vlhkému horúcemu vzduchu prúdiacemu do týchto oblastí z Karibiku.

Búrky v tejto oblasti sú svetovou raritou a dodnes celkom neojasnenou záhadou. Početné blesky sú však súčasne považované za jedného z najväčších producentov ozónu na svete. Keď sa totiž blesk „rúti“ vzduchom, produkuje oxid dusnatý, ktorý sa pod vplyvom slnečného žiarenia premieňa na ozón. To, či tento ozón skutočne končí ako súčasť ozónovej vrstvy našej planéty, vedci dodnes nezistili.

Išli by ste sa pozrieť na toto úchvatné divadlo?

interez.sk (Lukáš M.), iflscience.com, atlasobscura.com