Milujete toto talianske národné jedlo? Potom Vás isto zaujme aprílový žartík, ktorý opisuje výrobu tejto tenkej a podlhovastej pochutiny. Britská televízia informovala svojich divákov o tom, ako sa obľúbená cestovina spracováva tak, aby bola čo najchutnejšia.

Prvý aprílový deň roku 1957 britská televízia BBC odvysielala program Panorama (vlajková loď spravodajského kanálu), v ktorom venovali tri minúty úrode špagiet v južnom Švajčiarsku. Úroda špagiet? Áno, naozaj úroda špagiet. Bol tu však jeden problém. Tým problémom bolo to, že špagety rástli na stromoch. Komentár k videu nahovoril Richard Dimbleby, vysoko rešpektovaná osobnosť a jeden z najváženejších osobností verejného života v Británii. Počas televízneho spotu sám povedal, že pre tých, ktorí majú skutočne radi pravú chuť špagiet, nie je nič lepšie, ako domáce špagety.

[youtube tVo_wkxH9dU 720 410]

S nápadom na aprílový žartík prišiel kameraman relácie Charles de Jaeger, ktorý mal povesť vtipkára. Nápad sa mu v hlave zrodil v mladosti ešte počas štúdia. Inšpiroval ho jeho učiteľ. Ten chlapcom v triede hovoril, že sú takí hlúpi, že by mu uverili aj to, že špagety rastú na stromoch. Ako dospelého ho napadlo, že by bolo vtipné tento skvelý nápad zrealizovať. Vtip sa podarilo zrealizovať na britskej televízii BBC v programe Panorama.

Vtipkár si to namieril v marci toho roku do Švajčiarska. Ideálne prostredie pre natáčanie sa však hľadalo veľmi ťažko. Počasie bolo chladné a hmlisté. Na stromoch navyše neboli žiadne kvety. Štábu sa nakoniec podarilo nájsť ideálne miesto na natáčanie v meste Castiglione na brehu jazera Lugano.

Kameraman sa chopil príležitosti a začal pripravovať scénu. Surové špagety začal vešať na vetvy stromov. Toto riešenia však nebolo ideálne. Cestovina na slnku veľmi rýchlo vyschla a polámané špagety popadali na zem. Charles sa však nechcel vzdať svojho sna a pokúsil sa povešať na stromy uvarené špagety. Tie boli zase príliš klzké a mali rovnaký osud ako surové. Problém vyriešil tak, že surové špagety zabalil do vlhkých handier. Špagety vlhkosť nasiakli a boli presne také, aké ich chceli. Scéna bola pripravená a mohlo sa začať s natáčaním.

Aby však dodali záberom autenticitu, de Jaeger najal niekoľko miestnych dievčat. Mali mať oblečené miestne kroje a zberať novú úrodu zo stromov do prútených košíkov. Čerstvo nazbierané špagety následne dali sušiť von na slnko. Ilúzia bola dokonalá. Po natáčaní a dobre vykonanej práci nesmela chýbať menšia hostina. A skúste hádať, čo sa podávalo na stoly. Samozrejme špagety.

Po príchode do Londýna boli natočené zábery zostrihané do troch minút. Pripravený text nahovoril Dimbleby. Hŕba práce však mohla prísť na zmar. Začleniť túto reportáž do vysielania alebo nie? Rozhodnutie mal vo svojich rukách producent Michael Peacock. Segment nebol vôbec spomenutý v prípravách vysielania. O reportáži takmer nikto nevedel. Jeho šéf Leonard Miall reportáž odsúhlasil a špagety na stromoch dostali zelenú. Kamery sa zapli a prenos mohol začať. Dimbleby sa bez stopy úsmevu pozrel do kamery a pripravený materiál uviedol. Na obrazovke bežali zostrihané zábery s komentárom.

Čoskoro po skončení vysielania začali diváci bombardovať televíziu BBC telefonátmi. Leonard Miall prišiel do ústredne televízie, aby bol svedkom toho, čo sa deje. Neskôr napísal, že telefóny vyzváňali bez prestania. Niektorí boli veľmi pobavení vtipom, no našlo sa mnoho takých, ktorí verili tomu, že talianska špecialita rastie naozaj na stromoch.

Reakcie však neboli len pozitívne, ale aj negatívne. Televízia si vyslúžila vlnu kritiky od divákov, pretože tí nechceli akceptovať takéto výstrelky v serióznom programe. O to väčšia radosť však bola, keď do televízie prichádzali telefonáty s otázkami, kde by sa dali kúpiť malé stromčeky, na ktorých rastú špagety. Poniektorí sa chceli dokonca dozvedieť informácie o tom, ako správne pestovať svoje vlastné, domáce špagetové stromy. Televízia svojim cteným divákom na tieto otázky vrelo a ukážkovo odpovedala slovami: umiestnite kúsok špagety na plechovku paradajkovej omáčky a dúfajte v to najlepšie.

Dnes sa nám môže zdať tento príbeh triviálny, no jedným z dôvodov na zmätok bolo najmä to, že špagety neboli v Británii v päťdesiatych rokoch také rozšírené ako v súčasnosti. Aj napriek tomu, že ich popularita rástla najmä po druhej svetovej vojne, mnohí toto jedlo považovali za exotické a jeho skutočný pôvod bol zrejme skutočnou záhadou.
Švajčiarsky zber špagiet si našiel svoje publikum aj vo svete. V USA ho vysielali o tri roky neskôr v roku 1960. Do televízie prišlo množstvo nahnevaných listov. Diváci spot nebrali vážne a kritizovali televíziu, že si robí žarty z jednoduchých poľnohospodárov.

Program Panorama sa už nikdy nepokúsil o ďalší aprílový žartík, aj napriek mnohým výzvam na pokračovanie. Tento podvod však inšpiroval mnohé zahraničné televízie, ktoré sa pokúsili o podobné kúsky (uveďme napríklad „The Australian Spaghetti Crop“ – 1967, alebo reklamný spot „Nobody grows spaghetti like San Griorgio“ – 1978).

Žartík sa zaradil medzi top 100 žartov televízneho prenosu. Aj napriek tomuto aprílovému výstrelku zostali špagety obľúbeným pokrmom nielen v Británii, ale takmer na celom svete. Ak budete niekedy jesť toto talianske národné jedlo, spomeňte si na tento príbeh, alebo skúste niekoho nachytať. Veď zábava a humor by mali byť našou každodennou radosťou a nie je nič lepšie, ako sa schuti dobre zasmiať.