Majú city, dokážu robiť rozhodnutia a niektoré z nich dokonca uvažujú nad vlastnou existenciou. Dôkazom je papagáj sivý, ktorý ako prvý na svete položil svojim ošetrovateľom existenciálnu otázku.
Sú omnoho inteligentnejšie, ako by ste si mysleli
Ak ste boli niekedy v zoologickej záhrade, možno ste sa aj vy pristavili pri papagájoch. Niektoré pobavia kúskami, ktoré vedia stvárať, iné zas zvukmi, ktoré po vás vedia zopakovať. Vedeli ste však, že práve papagáj je prvým zvieraťom na svete, ktoré svojim ošetrovateľom položilo existenciálnu otázku?
Predtým, ako sa do výskumu pustila Irene Pepperberg, panoval názor, že vták vzhľadom na veľkosť svojho mozgu nemôže byť inteligentným zvieraťom, píše portál My Modern Met. Vďaka svojmu spoločníkovi, papagájovi sivému menom Alex Irene dokázala, ako veľmi sa ľudia mýlia. Do svojej smrti v roku 2007 toho Alex zvládol viac ako delfíny či primáty, ktoré sú považované za najinteligentnejšie zvieratá na svete.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Pepperbergová kúpila Alexa v obchode so zvieratami v lete v roku 1977. Papagáj mal v tom čase 12 alebo 13 mesiacov a vedkyňa požiadal predajcu, aby jej operenca vybral náhodne. Nehrozilo tak, že by si vedome či podvedome vybrala zviera, ktoré by ju už vopred zaujalo nejakými špecifickými schopnosťami. Papagája si totiž nekupovala ako domáceho miláčika. Chcela dokázať, že je to zviera, ktoré sa dokáže učiť.
Učil sa pozorovaním interakcií
V rámci tréningu sa Alex učil napríklad tým, že pozoroval svojich ošetrovateľov pri interakcii. Jeden z nich predvádzal želané správanie, vďaka čomu sa stal nielen modelom ale zároveň aj rivalom, ktorého musel Alex poraziť, ak si chcel získať Ireninu pozornosť či odmenu. Aby papagáj pochopil, že ide o interaktívny proces, cvičitelia si pozície a úlohy často vymieňali.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Vďaka tomu sa Alex vo svojom vzdelaní dostal tak ďaleko, že občas dokonca upozornil cvičiteľov na to, že robia chybu. Papagáj sa naučil aj hovoriť a po rokoch na seba prevzal úlohu asistenta. Irene pomáhal trénovať a učiť iné papagáje. Časom Alex dokázal rozoznávať rôzne farby, predmety a materiály a jeho slovnú zásobu tvorilo viac ako 100 slov. Dokázal narátať do 6 a podľa Irene dokonca pochopil aj koncept nuly.
Ako prvé a jediné zviera položil existenciálnu otázku
Alex dokázal pomenovať nielen predmety, ktoré mu Irene ukázala. Dokázal identifikovať predmety, ktoré predtým nevidel na základe podobnosti. Napríklad, ak Alex najprv videl žltý plastový kľúč, neskôr dokázal identifikovať sivý kovový kľúč a chápal, že aj keď sa líšia farbou a materiálom, stále sú to kľúče.
Keďže išlo o experiment, vyžadoval si časté opakovanie a Alex sa časom začal nudiť. Začal preto zámerne odpovedať nesprávne, aby videl, čo sa bude diať alebo odpovedal na Irenine otázky vlastnými otázkami. Aj keď sa to tak možno nezdá, pre vedcov je to skutočne významný jav.
Ide totiž o prvé a zatiaľ jediné zviera, ktoré bolo schopné takýmto spôsobom klásť otázky, vrátane tých existenčných. Irene ostala šokovaná, keď podala Alexovi zrkadlo. Po chvíľke pozorovania sa Alex opýtal, akej je farby a Irene ho naučila, že jeho perie je sivé.
Alex zomrel nečakane v roku 2007 vo veku 31 rokov. Jeho smrť Irene zvládala veľmi ťažko a na jeho počesť založila nadáciu Alex Foundation. O múdrom zvierati písal dokonca aj časopis The New York Times. Irene s výskumom neprestala a papagáje učila a skúmala aj naďalej, Alex však bol vskutku jedinečný. Dokázal totiž, že vtáčí mozog je omnoho komplexnejší, ako sa vedci nazdávali.
Nahlásiť chybu v článku