Vedecké experimenty sa zvyčajne vykonávajú na dobrovoľných participantoch. Niektoré výskumy si však vyžadujú poriadnu dávku odhodlania. Dôkazom je štúdia týkajúca sa komárov, kvôli ktorej sa vedec zámerne nechal poštípať desiatkami komárov.
Komáre pomáhajú v boji proti horúčke dengue
Hovorí sa, že pre krásu sa musí trpieť, platí to však očividne aj pre vedu. Dôkazom je vedec menom Perran Ross, ktorý sa v záujme výskumu nechal zámerne poštípať tisíckami komárov. Cieľom výskumu bolo získať nové poznatky, ktoré by ľudstvu pomohli zbaviť sa horúčky dengue a ďalších ochorení, informoval vedec prostredníctvom Twitteru.
Horúčka dengue sa prenáša infikovanými komármi, pričom ako napovedá samotný názov, ochorenie sa prejavuje najmä vysokou horúčkou trvajúcou aj niekoľko dní, vyrážkou, bolesťou svalov, bolesťami hlavy a zvracaním, píše portál Sience Alert. Ako informuje Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), prípadov nákazy každým rokom pribúda, v roku 2019 sa počet chorých vyšplhal až na 4,2 miliónov, úmrtí však bolo pomerne málo.
Time-lapse mosquito feeding pic.twitter.com/AJx5iy1gqr
— Perran Ross (@MosWhisperer) December 12, 2017
Horúčka dengue sa z času na čas vyskytuje aj v Austrálii, práve preto v roku 2011 austrálski vedci vypustili v oblasti Queenslandu komáre nakazené baktériou Wolbachia. Baktéria je v prírode pomerne rozšírená, štúdia z roku 1995 publikovaná prostredníctvom Proceedings of the Royal Society B napríklad informovala, že až 17 percent testovaného hmyzu v sebe spomínanú baktériu nesie. Baktéria pôsobí ako prirodzený blokátor, ktorý zabráni tomu, aby sa horúčka dengue preniesla na človeka. Komár, ktorý má v sebe baktériu Wolbachia, teda horúčku dengue prenáša na ďalšiu generáciu komárov, tie sú však pre zdravie človeka neškodné.
Vlastnou krvou nakŕmi denne aj 5 000 komárov
Problém však predstavuje otázka, ako baktériou nakaziť veľké množstvá komárov druhu A. aegypti, ktoré horúčku dengue prenášajú. Jednou z možností je infikovať vajíčka komárov za pomoci mikroskopu. Denne však vedci takto dokážu infikovať len niekoľko stoviek vajíčok a navyše, nie je isté, v ktorom vajíčku sa nachádza samička, ktorá bakteriálnu nákazu prenesie na ďalšiu generáciu. Môže sa napríklad stať, že zo stovky nakazených vajíčok bude len jedno obsahovať samičku. Vytvoriť jednu populáciu komárov nakazených baktériou Wolbachia tak môže trvať celé mesiace. Potom je možné komáre chovať v laboratóriu a následne ich vypustiť do prírody.
Record day of mosquito blood feeding today. ~5000 female mosquitoes fed and 16 mL of blood lost. pic.twitter.com/7OzeQ9rGl7
— Perran Ross (@MosWhisperer) May 7, 2020
Komáre však neputujú príliš ďaleko, bolo by preto potrebné vytvoriť veľké množstvo takýchto populácií. Okrem toho, komáre treba kŕmiť a na túto úlohu sa podujal práve Perran Ross. Za jediný deň takto dokáže vedec nakŕmiť až 5 000 komárov. V rámci výskumu sa zatiaľ vedcom podarilo zistiť, že Wolbachia dokáže zabrániť aj prenosu iných ochorení, napríklad ochorenia Zika a navyše, skracuje dĺžku života nakazených komárov.
Ako informuje portál IMR, populácia komárov nakazených baktériou bola vypustená aj v Malajzii. Horúčkou dengue sa následne v Kuala Lumpur nakazilo o 40 až 60 percent ľudí menej, čo je považované za nemalý úspech. Pandémia koronavírusu síce projekt spomalila, komáre však boli vypustené už v 12 ďalších krajinách.
Nahlásiť chybu v článku