Hádam najčastejšie sa vyskytujúcim mýtom je ten, že schizofrénia znamená rozdvojenú osobnosť. V skutočnosti však ide o dve odlišné ochorenia a aj keď sa schizofrénia prejavuje širokou škálou príznakov. Nerozhodný človek alebo človek s rozdvojenou osobnosťou nemusí trpieť schizofréniou.

Na Slovensku postihuje 50 000 jedincov

Schizofrénia je ochorením, ktoré pre lekárov ešte aj dnes predstavuje veľkú záhadu. Na Slovensku postihuje približne 50 000 ľudí a u každého pacienta sa môže prejaviť inak. Dokonca aj u toho istého pacienta sa môžu príznaky časom zmeniť. Schizofrénia sa môže prejavovať napríklad halucináciami, bludmi či paranojou, následkom ktorých sa jedinec správa bizarne. Existuje množstvo typov schizofrénie, napríklad pri katatónnej jedinec ustrnie v jednej pozícii a nie je schopný pohybu, aj keď je inak fyzicky zdravý.

Mozog zdravého jedinca sa zvyčajne odlišuje od mozgu jedinca trpiaceho schizofréniou. Vďaka zobrazovacím metódam však vedci objavili nový typ schizofrénie, pri ktorom je takmer nemožné odlíšiť mozog zdravého jedinca a mozog jedinca trpiaceho schizofréniou. Ako informuje portál Science Alert, vedci vyšetrili mozog 307 schizofrenických pacientov, vďaka čomu objavili nový, záhadný typ schizofrénie.

Using machine learning methods, Chand et al. identify two distinct neuroanatomical subtypes of #schizophrenia, one marked by widespread volume reduction and the other by increased basal ganglia volume. https://t.co/lbdxlgedLX pic.twitter.com/N1jtj8E7Uc

— Brain (@Brain1878) February 27, 2020

Neurobiológia mozgu schizofrenických pacientov fascinuje vedcov ešte aj dnes, ukázalo sa napríklad, že u týchto jedincov dochádza k úbytku sivej hmoty mozgu. Ide o časť mozgu, v ktorej sa nachádza najviac neurónov. Prekvapivo, v novom výskume sa ukázalo, že takmer tretina pacientov trpiacich schizofréniou má sivú hmotu mozgu takmer nedotknutú. Jediný viditeľný rozdiel bol v objeme bazálnych ganglií, ktoré majú na starosti najmä kontrolu motorických funkcií.

Odborníci sa v názoroch nezhodujú

Aj keď schizofrénia zasahuje primárne myslenie jedinca, ovplyvnená môže byť aj fyzická stránka, jedinec sa napríklad pohybuje pomaly a môže mať aj tiky. Autori štúdie publikovanej v časopise Brain uvádzajú, že ide o mimoriadne prekvapenie. Doteraz totiž panoval názor, že u každého pacienta trpiaceho schizofréniou sú viditeľné zmeny týkajúce sa sivej hmoty mozgu. Po ďalšom preskúmaní sa ukázalo, že úlohu v tomto prípade nezohrávali demografické faktory ani užívanie liekov.

Niektorí odborníci sa však napriek tomu nazdávajú, že za rozdiely v množstve sivej hmoty môže byť zodpovedná medikácia pacientov, tvrdenie sa však zatiaľ nepodarilo potvrdiť. Niektorí vedci sa snažili priradiť jednotlivé prejavy schizofrénie ku vzorcom zmien v mozgu, ukázalo sa však, že to nie je také jednoduché.

Odborníci sa nezhodujú dokonca ani v klasifikácii rôznych typov schizofrénie. Najnovší Diagnostický a štatistický manuál duševných porúch napríklad uvádza, že delenie schizofrénie na typy už nie je aktuálne. Podľa manuálu predstavuje schizofrénia škálu a pacientov nie je vhodné nálepkovať jednotlivými typmi, ako napríklad paranoidná schizofrénia. Rádiológ Christos Davatzikos si však myslí, že nové zistenia môžu poviesť nie k zrušeniu jednotlivých subtypov, ale k ich spresneniu a možno vytvoreniu nových.

Pozri aj:

Niektorí ľudia majú zvláštnu schopnosť, v uchu si vedia vytvárať dunivý zvuk. Ste to aj…

Science Alert