Niektoré druhy medúz je ťažké študovať kvôli ich prirodzenému prostrediu v temných hlbinách oceánu. Avšak technológia nám umožňuje otvoriť jeho hĺbky pre naše zvedavé oči. Pozrite si 10-minútové stretnutie s podivnou medúzou bez chápadiel .
V priebehu rokov sa objavilo len niekoľko exemplárov a čiastočných vzoriek, ktoré nám o nej odhalili veľmi málo. Čím sa živí, ako sa živí, ako sa reprodukuje, kde je rozšírená a v akej najväčšej hĺbke sa vyskytuje – to všetko sú tajomstvá.
Vďaka programu oceánskej agentúry NOAA a vedcom, ktorí diaľkovo prevádzkujú výskumné ponorné štúdio NOAA Hercules sa v novembri minulého roka podarilo zaznamenať živú D. enigmatica pri pobreží ostrova San Benedicto v Tichom oceáne.
Na sondu vedci pripojili fotoaparát s vysokou citlivosťou – Canon ME20F SH – bezpečne umiestnený v sklenenej guli, aby mohli získať obrázky za veľmi slabých svetelných podmienok v apotetickej zóne oceánu. V hĺbke približne 974 metrov, kde je už takmer úplná tma, ostali vedci prekvapení zjavom D. enigmatica plávajúcej okolo sondy.
Po zhliadnutí videa musíte uznať, že D. enigmatica veľmi pripomína plastovú tašku. Má jemný, tenký zvon a jej telo je bez viditeľných chápadiel. Pretože väčšina medúz používa chápadlá na chytenie svojej koristi, Deepstaria sa musí spoliehať na inú metódu.
Kvôli tomu, že jej zvon môže mať až metrový priemer bola vyslovená hypotéza, že D. Enigmatica je dravec loviaci ako pasca. Vedci sa domnievali, že používa celú membránu svojho zvonu na zachytenie nahor plávajúcej koristi a zatiahne sa ako ako vrece. Počas stretnutia mohol tím pozorovať, ako by to mohlo vyzerať.
„Tým, že sa priblížil exemplár D. Enigmatica s relatívne nízkou intenzitou svetla (274 lúmenov) a využitím prístroja schopného zachytiť obraz aj pri slabej viditeľnosti sa nám podarilo natočiť organizmus s jeho otvoreným dáždnikom,“ píšu vedci vo svojom článku . Zatvára sa dosť rýchlo pohybom, ktorý by mohol slúžiť na chytenie koristi, a tiež by mohol pomáhať pri presúvaní sa vodou.
Ťažko povedať, či priblíženie medúzy spôsobilo svetlo alebo pohyb ROV. Zdá sa, že sa pokojne vznášala ďalej a dokonca narazila na sklenú guľu s umiestnenou kamerou, ktorá ju natočila. Zvonku vidno gastrovaskulárne kanály organizmu, ktoré sú jeho tráviacim traktom.
Nie je to prvá Deepstaria zachytená na kamere. Existuje len jeden ďalší člen rodu, Deepstaria reticulum, ktorá bola zachytená na filme v roku 2012. Na internete vyvolala vlnu zúfalstva, pretože na začiatku nikto nevedel, čo to bolo. Monterey Bay Aquarium Research Institute zverejnili video, v ktorom predstavili D. retikulum, aby vysvetlili trochu viac o tomto druhu.
Oba druhy vyzerajú veľmi podobne, ale existujú medzi nimi určité rozdiely – D. reticulum má tmavo načervenalú farbu a pod svojim zvonom má malý zhluk jedovatých chápadiel, ktorý sa doširoka otvára. Takže, kým sú ich pozorovania cenné, nie je rozumné ich používať na extrapoláciu informácií o správaní D. enigmatica.
Tím vykonal na tej istej expedícii ďalšie zaujímavé pozorovanie medúz: čerstvé mŕtve exempláre klesnuté na morskom dne, jav zvaný „jelly-fall“ (voľne preložené ako padanie medúz). Tieto mŕtve telá „želatínových“ tvorov poskytujú výživu iným morským živočíchom. Hodujú na nich najmä kraby a krevety.
Je to prvé zachytenie padania D. enigmatica, ako sa mohol tím presvedčiť. A nemohlo by sa to stať bez technológie na pozorovanie morských živočíchov vo svojom prirodzenom prostredí tak neinvazívne, ako je to len možné
Vďaka pokroku sa snáď môžeme tešiť na ďalšie objavy nových druhov. Tajomné hlbiny oceánu sú najmenej preskúmanou časťou našej planéty a nik z nás nemá ani potuchy, čo všetko sa v nich môže ukrývať.
Sciencealert.com
Nahlásiť chybu v článku