Možno už o 15 rokov by sme mohli žiť vo svete, kde budeme mať k dispozícii neobmedzené množstvo zelenej energie. MIT (Massachusettský technologický inštitút) oznámil, že spolupracuje so súkromnou firmou na vybudovaní jadrovej elektrárne schopnej produkovať až 100 megawattov energie z jadrovej fúzie. Ak všetko pôjde tak ako má, v roku 2033 by mohol byť reaktor v prevádzke.
Projekt získal od talianskej energetickej spoločnosti dotáciu vo výške 50 miliónov dolárov (40,4 milióna eur). Z tejto sumy bude väčšina použitá na výskum a vývoj.
Čo je to ale jadrová fúzia, na ktorej princípe má reaktor fungovať? Je to opakom jadrového štiepenia, ktoré sa využíva bežne v jadrových elektrárňach. V nich sa „rozbíjajú“ atómy ťažkých prvkov, zvyčajne uránu a pri tomto procese sa uvoľňuje energia. Pri jadrovej fúzii je to obrátený proces. Pri nej sa zlučujú jadrá ľahkého prvku – vodíka a pri tomto procese takisto vzniká energia. Výsledným produktom je potom prvok hélium. Tento proces je rovnaký, aký prebieha na Slnku.
Ide o ďalší veľký krok vo výrobe energie. Navyše sa pokladá za oveľa bezpečnejší ako je klasická jadrová energia, keďže tu nedochádza k reťazovej reakcii. Tu je práve naopak veľký problém samotný proces udržať.
Pravdou je, že s experimentovaním s jadrovou fúziou sa vedci zaoberajú už dlhé roky. Po celom svete sa nachádzajú viaceré experimentálne reaktory na jadrovú fúziu – tokamaky a stelarátory. Práve vedecko-technologický pokrok ale umožňuje, že tieto reaktory dokážu za pomoci supravodičov stále dlhšie udržiavať proces fúzie. V reaktoroch sa musí udržať horúca plazma v silnom magnetickom poli, keďže teplotu na úrovni niekoľko tisícok stupňov Celzia, akú plazma má, nevydrží žiadny pozemský materiál. Najväčším problémom tak ostáva udržať plazmu dostatočne dlho v „zajatí“ magnetického poľa, aby reakcia vôbec mohla prebehnúť.
Robert Mumgaard, výkonný riaditeľ spoločnosti Commonwealth Fusion Systems (CFS), čo je súkromná spoločnosť zapojená do projektu, povedal pre Nature, že je potrebné kombinované úsilie technológov a akademikov, aby sa celý proces urýchlil a technológia bola v najbližších rokoch aj dostupná.
Mnohí vkladajú do MIT veľké nádeje, no iní vedci ostávajú zdravo skeptickí a to najmä keď ide o financovanie cez súkromný sektor. Vedci preto dúfajú, že pokroky neskôr prilákajú aj štátny sektor a ten tiež prispeje svojimi financiami do projektu.
Celé to pekne zhrnul generálny riaditeľ spoločnosti Eni, Claudio Descalzi vo svojom vyhlásení: „Fúzia je skutočným zdrojom energie budúcnosti, pretože trvalo udržateľná, neprodukuje emisie ani dlhodobý odpad a je potenciálne nevyčerpateľná. Rozhodne ju musíme čím skôr dosiahnuť.“
iflscience.com
Nahlásiť chybu v článku