Vidíme to vo filmoch, čítame o tom v knihách. Cestovanie časom, či už do budúcnosti, alebo do minulosti by absolútne zmenilo realitu, ktorú poznáme dnes. Nejde pritom len o výmysel z kníh Julesa Verneho. Vedci po celom svete sa myšlienkou cestovania v čase reálne zamýšľajú už celé roky. Je teda vlastne niečo podobné možné? Odpoveďou je áno. Teda aspoň z matematického uhľa pohľadu.

Teoretickí fyzici prišli s niečím, čo nazývajú matematickým modelom teoretického stroja času, teda zariadenia, s pomocou ktorého by bolo možné „cestovať“ do budúcnosti i minulosti. Kľúčom k úspechu je podľa nich využiť zakrivenie vesmírneho časopriestoru do tvaru kruhu okolo samotného stroja času. Toto zakrivenie by malo „pasažierom“ umožniť presúvať sa v čase dopredu i dozadu. Aké jednoduché, no nie?

„Ľudia považujú cestovanie časom za fikciu. Myslíme si, že keď to nedokážeme, potom to ani nie je možné. Pravdou však je, že matematicky to možné je.“ tvrdí o výskume teoretický fyzik a matematik z univerzity v Britskej Kolumbii Ben Tintpett.

V spolupráci s ďalším vedcom Davidom Tsangom využili Einsteinovu všeobecnú teóriu relativity na vytvorenie matematického modelu cestovania v čase, ktorý nazvali Traversable Acausal Retrograde Domain in Space-time (TARDIS). Svoj výskum ešte minulý rok publikovali vo vedeckom časopise Classical and Quantum Gravity.

Kým začnete rozmýšľať nad tým, či by ste sa v čase chceli presúvať radšej do budúcnosti, alebo do minulosti, treba spomenúť jeden malý problém. Tintpett s Tsangom síce vytvorili teoretický matematický model stroja času, no poukazujú i na to, že materiály, ktoré by bolo potrebné použiť na jeho stavbu, vlastne ani neexistujú. Teda aspoň zatiaľ.

Matematický model stroja času spočíva v myšlienke, že namiesto toho, aby sme sa na vesmír pozreli ako na trojrozmerný priestor s oddeleným priestorom času, je potrebné predstaviť  si všetky štyri súčasne. To dovoľuje vedcom uvažovať nad priestorovo-časovým kontinuom, v ktorom sú všetky smery v priestore a čase navzájom prepojené.

Einsteinova teória relativity pripisuje gravitáciu vo vesmíre zakriveniu časopriestoru, javu, ktorý by mal byť zodpovedný za eliptickú dráhu planét a hviezd. Pokiaľ by bol časopriestor plochý, planéty by sa pohybovali po dráhe priamky. Podľa teórie relativity sa však čas a priestor v blízkosti mohutných telies zakrivujú, čo spôsobuje, že planéty obiehajú okolo telesa s najvyššou hmotnosťou, v našom prípade Slnka.

Tippet s Tsangom argumentujú, že vo vesmíre nie je v blízkosti mohutných telies zakrivený len priestor, ale i čas. „Aj časová súčasť časopriestoru vykazuje vo vesmíre znaky zakrivenia. Je dokázané, že v blízkosti čiernych dier plynie čas pomalšie. Náš matematický model využíva zakrivený čas v časopriestore tak, aby sa „pasažier“ ocitol v kruhu a nie v línii priamky.“ povedal o výskume Tippet.

Matematický model teda počíta s vytvorením akejsi „bubliny“ s do kruhu zakriveným časopriestorom. Ak by v nej človek dokázal prekonať rýchlosť svetla, mohol by sa v čase presúvať podľa vlastného uváženia dopredu, alebo dozadu. Teoretické výpočty oboch vedcov sedia, problémom je však dostupná technológia. Na vybudovanie takéhoto stroja času by totiž bol potrebný materiál, ktorí vedci nazývajú exotic matter (exotická hmota) s pomocou ktorej, by vedci dokázali ohýbať časopriestor podľa vlastného uváženia. Či sa niekedy k takejto hmote vôbec dopracujeme, ukáže až budúcnosť. Zatiaľ si teda musíme vystačiť s realitou.

Pozri aj: Vedcom sa podarilo nájsť dôkazy o tom, že existovali iné vesmíry predtým, ako vznikol ten náš

ScienceAlert