Srdce je považované za najdôležitejší orgán v tele. Aj keď táto úvaha nie je úplne správna, keďže mnohé ďalšie orgány majú v tele nezastupiteľné funkcie, srdce sa vždy považovalo za najvýznamnejší orgán. Liečba srdcových chorôb je v súčasnosti na veľmi vysokej úrovni, no aj tak len v Amerike teraz čaká na transplantáciu srdcového svalu vyše 4000 ľudí. Je veľmi nepravdepodobné, že sa podarí pre každého z nich nájsť vhodného darcu. Jeden z možných spôsobov, ako sa dá takýmto ľuďom pomôcť, je „vypestovať“ umelé srdce pomocou kmeňových buniek. A tím amerických vedcov v posledných dňoch zaznamenal v tejto oblasti fenomenálne výsledky.

Hlavným problémom pri klasickej transplantácii srdca, samozrejme okrem nedostatku darcov, je, že telo nový transplantovaný orgán niekedy neprijme. Imunitný systém vyhodnotí nový orgán ako cudzie tkanivo a ako hrozbu. Okamžitá reakcia je útok na takýto orgán s cieľom zničiť ho. Jediný spôsob, ako sa tomu dá zabrániť, je podávanie liekov, ktoré potláčajú imunitný systém. To však nie je ideálne riešenie, keďže imunitný systém je naša armáda v boji proti ochoreniam a potláčať ho je dvojsečná zbraň. A takisto takéto lieky nezaberú u každého pacienta a potom je nutná reoperácia.

Teraz však vedecké tímy z Massachusettskej nemocnice a z Harvardskej univerzity prišli na revolučný koncept ako vytvoriť v laboratórnych podmienkach za pomoci kmeňových buniek funkčný srdcový sval.

Vedci sa inšpirovali predchádzajúcimi výskumami, kde pomocou 3D tlačiarní boli vyrobené rôzne segmenty srdca pomocou biologického materiálu. Na nich potom skúšali vypestovať srdcové tkanivo. Tu však na to išli inak, vedci použili srdcia, ktoré boli nevhodné na transplantáciu. Tie potom ponárali do roztokov, ktoré z nich odstránili všetky srdcové bunky, až im ostala matrica alebo akési „lešenie“ tvorené zložitými srdcovými štruktúrami a cievami. Toto „lešenie“ použili ako základ, aby na ňom mohli vypestovať srdcové bunky, a teda celé srdce. Použili na to kmeňové bunky získané z kožných buniek darcu, ktoré „preprogramovali“ tak, aby vytvárali srdcové bunky.

Iba po dvoch týždňoch už bolo viditeľné, že bunky na srdci rastú. Keď potom k srdcu začali vedci posielať elektrické impulzy, srdce začalo biť, čo znamenalo pre celý vedecký tím zaslúžený úspech.

Možno si poviete, načo odstraňovali zo srdca bunky, keď ich potom znova pestujú? Obrovská výhoda je, že sa použijú kmeňové bunky pacienta. Telo potom bude taký orgán pokladať za svoj a nebude voči nemu spúšťať imunitnú reakciu s cieľom zničiť ho.

Ďalším krokom vedcov bude snaha urýchliť rastový proces a zjednodušiť celý postup. No aj tak je to obrovský úspech, ktorý v blízkej budúcnosti dokáže výrazne zlepšiť život mnohým pacientom. I keď etický rámec využívania kmeňových buniek je stále diskutovanou témou, aj tento úžasný úspech ukazuje, že cesta v modernej transplantačnej medicíne sa bude v najbližších desaťročiach uberať práve týmto smerom.