Odhaduje sa, že do roku 2050 bude na Zemi žiť takmer 10 miliárd ľudí. Viac ľudí znamená viac potravín, ktoré treba vyprodukovať a ako píše Dailymail, už teraz je práve toto odvetvie zodpovedné za 25 až 30 percent skleníkových plynov.

Životný štýl alebo trend

Vegánstvo, vegetariánstvo či iné spôsoby stravovania sú zatiaľ voľbou životného štýlu. Človek si vyberá, aké jedlo mu najviac chutí, čo najviac vyhovuje jeho telu alebo sa možno riadi najnovším trendom. Stravovacie návyky sú neraz dôvodom búrlivých debát najmä na internete, čoskoro však možno vegánstvo už nebude len voľbou, ale spôsobom, ako zabezpečiť ľudstvu prežitie.

Produkcia potravín bude musieť vzrásť o 56%

OSN varuje, že ak chceme zabrániť ďalším klimatickým zmenám, mali by sme výrazne zmeniť spôsob stravovania a prejsť na zdravšiu, rastlinnú potravu. Ak populácia bude do roku 2050 skutočne predstavovať 10 miliárd obyvateľov, produkcia potravy bude musieť oproti roku 2010 stúpnuť o závratných 56 percent. Počet ľudí síce narastá, Zem sa však nezväčšuje a viac priestoru, než máme teraz, nám nedokáže poskytnúť.

Odlesňovanie, aké Zem nezvládne

Ak to takto pôjde naďalej a stravovacie návyky ľudí sa nezmenia, do roku 2050 bude nutné odstrániť z povrchu Zeme 6 miliónov štvorcových kilometrov lesov, aby sa uvoľnilo miesto pre dobytok, a teda pre produkciu mäsa a mliečnych výrobkov. Creating a Sustainable Food Future uvádza, že dve tretiny odlesnených pozemkov by sa premenili na pastviny pre dobytok a zvyšná jedna tretina by slúžila na pestovanie obilnín.

Nevyhnutný rozvoj technológií

Bývalý riaditeľ inštitútu Climate Change Impact Research, Johan Rockstrom, sa pre Dailymail vyjadril, že chce ľudstvo prežiť, musíme výrazne obmedziť plytvanie potravinami a prejsť na rastlinnú stravu. Okrem toho, je nutné investovať do vývoja technológií, ktoré by pomohli planétu ozdraviť a zalesniť čo najväčšie plochy stromami, ktoré rýchlo absorbujú oxid uhličitý. Rastliny sa následne môžu spaľovať za účelom vytvorenia biopaliva. Dôležité je upustiť od užívania fosílnych palív a čo najviac zredukovať uhlíkovú stopu, ktorú po sebe človek zanecháva.

Stále máme šancu

Všetko však má svoje medze, výhody a nevýhody a snaha o záchranu planéty by v konečnom dôsledku mohla viesť k ďalšiemu ničeniu pôdy. Aj keď sú možnosti už teraz obmedzené, každým dňom ich ubúda a môže za to čoraz vyššia hora plastov, metánové emisie či pribúdajúci dusík.

Aby sme mali aspoň 50 percentnú šancu udržať globálne otepľovanie na aktuálnom 1,5°C, najneskôr do 30 rokov sa musíme dosiahnuť karbónovú neutralitu, čo znamená vypustiť do atmosféry len toľko emisií, koľko potom dokážeme absorbovať. Ak sa tak nestane, výkyvy počasia, ktoré sú už teraz extrémne, sa najmä v pobrežných oblastiach zmenia na smrtiace.

Musíme začať zalesňovať

Napriek varovaniam však stále lámeme rekordy, za minulý rok sme do atmosféry vypustili 41,5 miliardy ton oxidu uhličitého. V roku 2017 to bolo o dve percentá menej. Ak by sme so zalesňovaním začali hneď teraz, dokázali by sme v priebehu najbližších rokov znížiť množstvo emisií o 25 percent a opäť sa dostať na hladinu, ktorá bola zaznamenaná naposledy pred niekoľkými desaťročiami. Nie každý však s touto myšlienkou súhlasí a niektorí namietajú, že na riešenia čisto prírodnou cestou je už neskoro.

Pozri aj:

Prvá zero waste franšíza: Bezobalový obchod ŠPAJZKA si môžete otvoriť do 30 dní už aj…

dailymail