Rok 2017 bol vo svete vedy výnimočný. Stalo sa toho skutočne veľa a ľudstvo sa posunulo o poriadny kus ďalej v mnohých oblastiach výskumu. Na našom portáli sme sa venovali najviac novinkám zo sveta ekológie, zdravotníctva, neurológie, techniky, vesmíru a podobne. V mnohých prípadoch sa vedecký pokrok posunul až za hranicu, ktorá sa zdá byť stále bezpečná. Dnes vám prinášame tie najväčšie vedecké počiny, ktoré sa v poslednom roku udiali. Zdá sa, akoby sme žili vo svete budúcnosti, nemyslíte?
Nový orgán v ľudskom tele
Začiatok teleportovania?
Od teleportovania ľudí či väčších predmetov sme síce ešte ďaleko, no napriek tomu bol v tejto oblasti rok 2017 prelomový. Vedeckú komunitu šokovala správa z Číny, ktorej sa podarilo po prvý raz v histórii teleportovať objekt na vzdialenosť 500 km a to rovno na obežnú dráhu Zeme. Zo Zeme dokázali kvantovou teleportáciou „poslať“ fotón až na satelit Micius, vysoko citlivý satelit, ktorý je kľúčovým objektom v čínskom skúmaní kvantovej teleportácie.
Existencia paralelného vesmíru?
Paralelný vesmír, multiverzum či jednoducho multivesmír je niečo, čo pokladáme za oblasť, ktorá je typická najmä pre sci-fi filmy a vedecko fantastické romány. Objav z tohto roku však naznačuje, že by to mohlo byť aj inak. Astronómovia totiž objavili záhadné studené miesto vo vesmíre, ktoré by mohlo byť dôkazom, že náš vesmír je len jedným z nekonečnej série realít. „Škvrna, ktorú sme objavili, má inú teplotu, ako jej okolie. To sa nedá vysvetliť pomocou štandardného modelu fyziky. Toto studené miesto by ale mohlo byť považované za prvý dôkaz multiverza,“ povedal o objave spoluator štúdie.
Planéty podobné Zemi s tekutou vodou
Vo februári 2017 spôsobila veľký ošiaľ konferencia NASA. Tu oznámili objav tekutej vody na exoplanétach obiehajúcich okolo červeného trpaslíka Trappist-1. Okrem toho majú tieto exoplanéty skalnatý povrch. Súbor siedmich planét, ktoré obiehajú červeného trpaslíka Trappist-1 má veľkosť podobnú Zemi a na šiestich sa s veľkou pravdepodobnosťou nachádza voda. Tri z týchto planét sa nachádzajú v tzv. obývateľnej zóne od svojej materskej hviezdy a voda sa na nich môže nachádzať aj v tekutej forme.
Úspešná transplantácia ľudskej hlavy
Nie nejde o scénu zo sci-fi hororu, ale skutočne impozantný úspech čínskeho chirurga menom Xiaoping Ren. Počas 18 hodín trvajúcej operácie sa mu totiž podarilo úspešne transplantovať hlavu na telo mŕtveho človeka, pričom správne zapojil nervové prepojenia, cievy i chrbticu. Od transplantácie hlavy na telo živého človeka je už len naozaj malý krok a očakáva sa, že v najbližších rokoch určite prebehnú pokusy o tento desivý zázrak.
أول عملية زرع رأس بشري للدكتورالإيطالي سيرجو كانفيرو ، في ديسمبر 2017..
تكلفتها ١٠ مليون دولار ، اكثر من ٨٠ جراح! 😍 … head transplantation pic.twitter.com/7feMyB8N8I— عَــاصِم 🤙🏼 (@3a9em_philly) 8. augusta 2017
Žijúci žralok z čias Kolumba
Ak si chcete poriadne uvedomiť ako rýchlo sa ľudstvo vyvíja a posúva dopredu pozrite sa napríklad na tohto pravdepodobne 512 rokov starého ospalca grónskeho (druh žraloka). Kým on prežil jeden svoj život, Kolumbus stihol objaviť Ameriku, ktorú ďalej kolonizovali Európske národy a vytvorili svetovú veľmoc, ktorá dnes „panuje“ celému svetu. A koľko ďalších vecí sa vo svete ľudí za život tohto zvieraťa odohralo?
32 rokov za pár sekúnd
V roku 1985 o počítači vo svojej socialistickej domácnosti ešte nikto ani len nesníval. Dnes po 32 rokoch si bez nich nevieme predstaviť život. A práve 32 rokov je čas, do ktorého môžeme vďaka Google aplikácii nahliadnuť takmer v každom meste planéty. Vďaka obrovskej aplikácii Google Timelapse je 32 rokov zrazu len otázkou niekoľkých sekúnd.
Prasacie embryo s ľudskými bunkami
Najväčší medicínsky prevrat v odbore transplantácie orgánov. Tak by sme mohli popísať správu, ktorá odštartovala rok 2017. Vedcom sa totiž podarilo vytvoriť tzv. chyméru, čo znamená, že sa im podarilo úspešne vložiť do prasacieho embrya v rannej fáze vývinu, ľudské kmeňové bunky. Vedci použili viac ako 2000 pracacích embryí, do ktorých v presnej fáze vývinu vložili ľudské kmeňové bunky. Tieto hybridné embryá potom vložili do prasníc a nechali ich tam vyvíjať sa do prvého trimestra. Následne tieto embryá analyzovali a zistili, že v zárodkoch orgánov sa nachádzalo stopové množstvo ľudských buniek – asi 1 bunka na 10-tisíc prasacích buniek. Tento experiment vedcom dokázal, že vytvoriť akési hybridy medzi ľuďmi a prasatami je prakticky možné.
Robot s ľudskými právami si chce založiť rodinu
V robotike sa ľudstvo posúva každý rok ďalej. Možno aj viac, ako je niekedy potrebné. Rok 2017 bol pre mnohých odporcov možno hranicou, kedy to už vedci prehnali. Napríklad v prípade humanoida Sophie, ktorá v Saudskej Arábii získala oficiálne občianstvo (v Saudskej Arábii!). Robot sa navyše v austrálskej televíznej relácii vyjadril, že túži po deťoch a rodine.
Vedci našli chýbajúcu polovicu vesmíru
Podľa dostupných informácií, ktoré ľudstvo nadobudlo pozorovaním vesmíru po storočia, sa vesmír skladá z hmoty (alebo aj baryonovej hmoty), temnej hmoty a temnej energie. Stále síce nevieme, čo je temná hmota a temná energia, no hovoriac o hmote, ako takej, vieme že z 50% chýba. Vedci dlho zastávali myšlienky, že všetky protóny, neutróny a elektróny, z ktorých sa skladá, sa ukrývajú v medzigalaktickom priestore. Ide teda o priestor medzi galaxiami, ktorý je veľmi blízky vákuu. Najnovšie štúdie tvrdia, že táto teória je pravdivá.
Zmutované prasatá
Posted by កសិករខេត្តបន្ទាយមានជ័យ on Samstag, 2. September 2017
Nahlásiť chybu v článku