Maľby v jaskyniach, napríklad v Lascaux vo Francúzsku či Altamira v Španielsku, fascinujú svojím pravekým umením. Avšak pri pohľade na tieto maľby si pri zvieratách môžeme všimnúť niečo, čo vedci opisujú ako „systém zapisovania“. Ak majú pravdu, tieto značky tak posúvajú objav písma do ďalekej minulosti.
Zápisy párenia
Lovci z obdobia vrchného paleolitu mohli používať symboly na stenách na to, aby odovzdávali vedomosti svojím potomkom, uvádza portál Science Alert. Vedci publikovali štúdiu v časopise Cambridge Archaeological Journal, v ktorej tvrdia, že čiarky či bodky s maľbami zvierat označujú záznamy párenia podľa lunárnych mesiacov.
Ak by mali pravdu, posúva to objav najstaršej formy písania o približne 14-tisíc rokov. Hoci na maľbách nevidíme písmená či vety, aj tak tieto značky môžu predstavovať význam.
Tím vedcov skúmal viac ako 800 sekvencií bodiek, čiar a tvarov písmena Y nájdených na jaskynných maľbách po celej Európe z poslednej doby ľadovej. Vedcov zaujalo, že tieto značky boli často umiestnené vedľa malieb zvierat, čo bolo rozhodujúce, pokiaľ išlo o proces dekódovania.
Následne porovnali rozsiahlu databázu malieb s pôrodnými cyklami zvierat, a tak odhalili význam týchto značiek. Tie mali zobrazovať, kedy sa zviera párilo.
Mysleli na budúcnosť
Predpokladá sa, že symbol Y, ktorý sa pravidelne objavoval, znamenal „pôrod“. Vtedajším ľuďom tak mohla byť poskytnutá kľúčová informácia o zvieratách, ako sú divé kone, jelene, dobytok či mamuty.
Objav tiež naznačuje, že lovci doby ľadovej nežili iba zo dňa na deň, ale robili si záznamy o udalostiach, aby si nimi mohli pomôcť v budúcnosti.
Avšak aj samotní vedci, ktorí stoja za štúdiou naznačujú, že tieto označenia by sme mali považovať skôr za prechodný krok medzi jednoduchou značkou a úplným systémom písania.
Písmo, aké poznáme dnes, sa prvýkrát objavilo Mezopotámii okolo roku 3300 pred Kristom, spočiatku vo forme piktografov a neskôr písmen. Táto štúdia ale ukazuje, že zapisovanie na kameň sa mohlo diať ešte skôr.
„Štúdia ukazuje, že lovci-zberači doby ľadovej boli prví, ktorí použili systematický kalendár a značky na zaznamenávanie informácií o významných udalostiach. Zanechali nám tak záznam merania času, ktorý sa nakoniec stal bežným a pretrváva do súčasnosti,“ uviedol archeológ Paul Pettitt z Durhamskej univerzity vo Veľkej Británii.
Nahlásiť chybu v článku