Vedci z Cardiffskej univerzity sú presvedčení, že objavili „spúšťač“, ktorý po zaočkovaní vakcínou od spoločnosti AstraZeneca spôsobuje veľmi zriedkavý výskyt krvných zrazenín. Informovala o tom na svojej webovej stránka stanica BBC.

Reťazová reakcia

Tím vedcov podrobne popísal, ako na seba kľúčová zložka tejto vakcíny v krvnom obehu viaže bielkovinu podieľajúcu sa na zrážaní krvi. To podľa nich spúšťa reťazovú reakciu, do ktorej sa zapája aj imunitný systém, a celý proces môže viesť k vzniku nebezpečných zrazenín.

Znepokojenie z výskytu možných krvných zrazenín po podaní vakcíny AstraZeneca spôsobil, že viaceré krajiny sveta jej používanie obmedzili, pripomína BBC. Britské zdravotnícke úrady ešte v máji odporučili, aby ľuďom do 40 rokov ponúkli náhradu za túto vakcínu.

Británia takisto začala skúmať, čo viedlo k výskytu zrazenín a či sa tomu dalo zabrániť. Vláda tímu z Cardiffskej univerzity poskytla finančné prostriedky. K výskumu sa pripojili aj experti zo spoločnosti AstraZeneca.

AstraZeneca pracuje na odstránení týchto zriedkavých vedľajších účinkov

Hovorkyňa tejto spoločnosti uviedla, že zrazeniny sú s väčšou pravdepodobnosťou spôsobené ochorením COVID-19 než vakcínou. Úplné objasnenie výskytu zrazenín podľa jej slov ešte stále nie je k dispozícii. AstraZeneca však „pracuje na odstránení týchto mimoriadne zriedkavých vedľajších účinkov“.

Vakcína od spoločnosti AstraZeneca využíva adenovírus (konkrétne šimpanzí), ktorý je „nosičom“ genetického materiálu koronavírusu SARS-CoV-2, píše BBC. Vonkajší povrch tohto adenovírusu môže podľa zistení vedcov k sebe priťahovať bielkovinu s názvom doštičkový faktor 4 (PF4), ktorá sa zúčastňuje na zrážaní krvi.

Profesor Alan Parker z Cardiffskej univerzity povedal, že tento adenovírus má mimoriadne negatívne nabitý povrch a PF4 je nabitý pozitívne, čo spôsobuje ich spájanie. Tento objav označil za „spúšťač“, za ktorým ešte nasleduje „množstvo krokov“.

Vedci sa domnievajú, že ďalším stupňom by mohla byť porucha imunity, keď imunitný systém považuje doštičkový faktor 4 za cudzí adenovírus a začína naň útočiť. Organizmus do krvi vypúšťa protilátky, ktoré sa spájajú s doštičkovým faktorom 4 a môžu vzniknúť zrazeniny. Tieto tvrdenia však ešte musí potvrdiť výskum.

Tím vedcov z Cardiffskej univerzity verí, že ich zistenia môžu byť použité pri vylepšení vakcín využívajúcich technológiu adenovírusu s cieľom znížiť v budúcnosti riziko výskytu zriedkavých zrazenín. Hematológ Will Hester z univerzitnej nemocnice v Birminghame „podrobný výskum“ tímu z Cardiffu pochválil a povedal, že môže pomôcť vysvetliť „najpravdepodobnejší prvý krok vzniku zrazenín“. Dodal však, že v spojitosti s výskytom zrazenín je ešte potrebný čas a ďalší výskum.

Pozri aj:

Žiadne motivačné poukazy, ale pokuty pre neočkovaných seniorov. Naši vedci žiadajú povinné očkovanie vybraných skupín